. Prečo? Kedy? Ako? A s kým zatepľovať?

Dodatočné zatepľovanie budov je najúčinnejšia tepelná ochrana budov s ekonomicky najefektívnejšou návratnosťou, ktorá umožňuje dosiahnuť splnenie súčasných náročných tepelnotechnických požiadaviek. Možno vymenovať najmenej 11 dôvodov, prečo sa oplatí zatepľovať. Menej sa už však hovorí o nevyhnutných podmienkach, ktoré je potrebné dodržať, ak chceme očakávané prínosy dosiahnuť.

Dodatočné zatepľovanie cez kontaktné zatepľovacie systémy ( KZS ) umožňuje splnenie tepelnotechnických požiadaviek, najmä energetického a hygienického kritéria. Súčasne však vytvára vnútornú tepelnú pohodu, zabraňuje zatekaniu do obvodového plášťa, do pôvodných stykov a spojov panelov, obmedzuje koróziu výstuže, znižuje tepelné namáhanie nosných stavebných konštrukcií, vytvára dostatočnú požiarnu bezpečnosť obvodových plášťov budov, znižuje emisie CO2 a zlepšuje architektonický vzhľad budovy. Zo všetkých predností KZS je najefektívnejšie zlepšenie energetickej hospodárnosti budov cez hrúbku tepelnej izolácie. Výpočtom stanovená hrúbka tepelnej izolácie nielen priaznivo ovplyvňuje spotrebu tepla, ale aj odstraňuje tepelné mosty, a tým vylučuje hygienické nedostatky. Životnosť budovy sa tým predĺži o ďalších 25 - 30 rokov pri ekonomickej návratnosti obnovy budov 7 - 13 rokov.
Kvalitu zatepľovacích prác ovplyvňuje viac faktorov. Uplatniť sa musí kvalitný výrobok - zatepľovací systém výrobcu, na ktorý musí byť požadovaný doklad preukazovania zhody. Tento systém musí byť pre konkrétnu stavbu správne naprojektovaný a samotný zatepľovací systém by mal byť realizovaný i kvalitným zhotoviteľom. Vychádzať sa musí z dokonalého poznania fyzického stavu budovy a stanovenia priorít obnovy, súčasťou ktorej je i zatepľovanie budov. Zatepľovanie je potrebné i tak ponímať - ako súčasť obnovy budov. Nasledujúcich 11 konštatovaní a odpovedí na otázky, spojených so zatepľovaním budov, je upozornením, ale i ponukou, ako postupovať pri obnove budovy jej zatepľovaním.

 1. Poznanie fyzického stavu budovy a určenie priorít obnovy budovy je prvotné.

Panelový fond budov bol typizovaný, (poznali sme 23 variantov systémov a stavebných sústav), ale vyhodnotenie fyzického stavu budovy je potrebné vypracovať pre každý bytový dom osobitne. Vek bytového domu rozhoduje vo väčšine prípadov o prekonanej životnosti niektorých stavebných konštrukcií alebo technického zariadenia budov. Vek budovy rozhoduje o tepelnotechnickej kvalite budovy a jej stavebných konštrukcií. Ďalej je potrebné vytipovať statické, hygienické a užívateľské nedostatky. Systémové poruchy sú vopred stanovené opakujúce sa statické nedostatky konkrétnych typov bytových domov.
Postupy v obnove bytového fondu, ktoré sa vykonávajú v interiéri bytu, sa dotýkajú väčšinou technického zariadenia bytov (TZB). Tieto zásahy sú však väčšie a ťažko ich možno vykonať naraz. Môžu však rozhodovať o užívateľskej bezpečnosti budovy, a preto by mali byť súčasťou posúdenia fyzického stavu budovy. Z tohto pohľadu je potrebné posúdiť koróziu rozvodov plynu, hliníkové rozvody elektroinštalácie i z pohľadu zvýšenia kapacít a počtu spotrebičov ako aj rozvody vody a ústredného vykurovania. Ak by mala byť ohrozená užívateľská bezpečnosť, musia sa úpravy TZB vykonať pred zatepľovaním alebo súčasne.

 2. Čo je potrebné urobiť skôr, než sa vlastníci bytov rozhodnú zatepliť svoj dom a ako potom postupovať?

Rozhodnutie o zlepšení tepelnej ochrany stavebných konštrukcií je prvým krokom. Za týmto nasleduje potreba určiť skutočný stav stavebných konštrukcií, určiť postup odstránenia všetkých už vymenovaných nedostatkov a stanoviť predpokladané finančné náklady.
Hlasovaním rozhoduje aspoň 2/3 majiteľov bytov v bytovom dome o súhlase vziať si úver na obnovu bytového domu. Partnerom bankových ustanovizní je však spoločenstvo vlastníkov bytov alebo bytové družstvo či vybraná správcovská organizácia .Opäť o tom rozhodujú vlastníci bytov, ktorí by sa mali dozvedieť, že musia nielen splácať úver, ale tvoriť aj potrebný fond opráv a údržby. Vlastníci musia rozhodnúť i o forme ručenia za poskytnutý úver, ale takéto rozhodnutie môže ovplyvniť aj výber peňažného ústavu a jeho požiadavky na ručenie za úver. Vlastníci bytov na základe návrhu spoločenstva vlastníkov bytov rozhodnú, kto zabezpečí ďalšie profesionálne služby v spoločenstve alebo vyberú správcovskú organizáciu zastupujúcu spoločenstvo vlastníkov bytov.
Definitívne rozhodnutie možno vykonať až po posúdení fyzického stavu budovy a určení priorít v obnove bytového fondu Tieto profesionálne služby je však potrebné si objednať, pretože je málo pravdepodobné, že ich vedia zabezpečiť vlastní členovia spoločenstva vlastníkov bytov. Budúce úverovanie je potrebné stanoviť až po stanovení postupu obnovy a najmä poznaní komplexného riešenia.

 3. Stačí zatepliť len najexponovanejšiu časť fasád budovy?

Nestačí, pretože tepelnotechnické kritéria sa za posledných 40 rokov až päťnásobne sprísnili, a tak staršie budovy potrebujú preukázať splnenie všetkých novo požadovaných kritérií tepelnej ochrany budov. Podľa STN 73 0540:2002 je potrebné preukázať splnenie nielen energetického ale aj hygienického kritéria. Výpočet sa preto nemôže obmedziť len na segment obvodového plášťa, ale riešiť sa musia všetky tepelné mosty, výpočty a detaily ich odstránenia. Vo väčšine prípadov minimálna hrúbka tepelnej izolácie ekvivalentnej polystyrénu je 8 cm a viac.

 4. Aký je potrebný rozsah projektovej dokumentácie obnovy budovy a koľko stojí?

Obnova bytového domu si vyžaduje kvalitne spracovanú projektovú dokumentáciu vychádzajúcu z posúdenia fyzického stavu budovy. Rozhodne nestačí len ohlásenie bez potrebných detailov. Preto skúsený projektant ponúka jednostupňovú (realizačnú) dokumentáciu už k stavebnému povoleniu i s tepelnotechnickým výpočtom. Účinnosťou Zákona č. 555 / 2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov sa tieto požiadavky stávajú záväznými a sú východiskom i pre budúce zostavenie energetického certifikátu budovy, ktorý sa bude musieť prikladať ku kolaudácii obnovy budovy po 1.1.2008. Projektová dokumentácia by mala dať odpoveď o splnení všetkých 6 základných požiadaviek na stavby. Projektová dokumentácia sa nespracováva na konkrétny systém zatepľovania, ale mala by preukázať splnenie energetického kritéria, hygienického kritéria, splnenie súčiniteľa prechodu tepla u okien, obvodového a strešného plášťa, výmeny vzduchu a pod. Splnia sa tak požiadavky STN 73 0540:2002, ktoré sú záväzné cez Vyhlášku MŽP SR č. 532/2002 Z.z.
Ak je súčasťou vypracovania dokumentácie prehliadka budovy, spracovanie odborného posudku, návrh zatepľovacieho systému a hrúbky tepelnej izolácie na základe tepelnotechnického posudku s preukázaním hygienického a energetického kritéria, prípadne statický posudok, projekt požiarnej bezpečnosti, projekt organizácie výstavby, rozpočet a samozrejme súbor výkresovej dokumentácie vrátane detailov, a návrh vytvárania výstužnej vrstvy zatepľovacieho systému na fasáde vrátane farebného, resp. architektonického riešenia, je potrebné hovoriť rádovo o sume 100 000.- Sk. Treba zdôrazniť, že projektant preberá zodpovednosť za daný návrh a zabezpečenie funkčných vlastností zateplených stavebných konštrukcií počas celej životnosti zateplenia budovy. Z celkovej ceny realizácie obnovy budovy je to však taký malý podiel, ktorý sa vyplatí.

 5. Systémové poruchy.

Odstránenie týchto porúch je prvý nevyhnutný krok obnovy bytového fondu. Samotný výskyt poruchy je viazaný na bytové domy postavené v konkrétnej stavebnej sústave a doterajšie poznatky z realizácie nevedú k voľnejšiemu definovaniu poruchy alebo širšiemu vymedzeniu uplatnenia. Spôsob odstránenia poruchy nie je záväzný, ale len odporúčaný, avšak evidované poznatky z doterajšej realizácie naznačujú, že alternácie neboli technicky a realizačne kvalitnejšie. Pri 9 z 12 systémových porúch sa ako alternatívne riešenie popri odstránení statického nedostatku pripúšťa zateplenie bytového domu, ale v tomto prípade úlohou zatepľovania nie je predovšetkým usporiť energiu, ale efektívne prispieť k odstráneniu všetkých nedostatkov. Dotáciu je možné poskytnúť do 50 % oprávnených nákladov stavby, najviac však do výšky 450,- Sk na m2 podlahovej plochy v bytovom dome, pričom vlastník môže kombinovať účel podpory i s inými, ktoré poskytuje Štátny fond rozvoja bývania alebo iné bankové subjekty.

 6. Akú životnosť má zateplenie a vyžaduje si špeciálnu starostlivosť?

Zateplenie by podľa našich predpisov malo mať životnosť 30 rokov. Podľa ETAG 004 (metodického predpisu na europské technické osvedčenie) kontaktné zatepľovacie systémy v Európskej únii majú preukázať životnosť minimálne 25 rokov. Kontaktné zatepľovacie systémy majú ako povrchovú úpravu omietky. Vzťahujú sa teda na ne podmienky údržby rovnaké ako pre akékoľvek iné povrchové úpravy. Samozrejme, že je potrebné ošetriť prípadne vzniknuté trhliny a po 15-ich rokoch je možné predpokladať potrebu väčšej opravy vrátane obnovy farebného vzhľadu.

 7. Budovu možno zatepliť zvonka aj znútra, kedy je ktorý spôsob vhodnejší?

V našich klimatických podmienkach je jednoznačne vhodné iba zatepľovanie zvonka. Zateplením zvonka sa prekryjú všetky tepelné mosty a zníži sa teplotné namáhanie nosných konštrukcií. Nosná konštrukcia sa dostáva celoročne do pôsobenia kladných teplôt. Pri zateplení zvonka sú iným režimom namáhané stavebné konštrukcie v oblasti stykov obvodového plášťa a vnútorných konštrukcií (stropy, steny). Na vonkajšom povrchu to môže spôsobiť vznik ďalších trhlín. Obyčajne dochádza ku kondenzácii vodnej pary na rozhraní zateplenia a pôvodného vnútorného povrchu. Potom obyčajne v okrajových častiach (v kútoch) najmä posledného podlažia vznikajú plesne.

 8. Aké sú najčastejšie chyby pri zatepľovaní a ako je možné sa im vyhnúť?

Je ich mnoho, ale vyplývajú hlavne z nedostatočnej prípravy (nekvalitne spracovanej projektovej dokumentácie alebo jej úplnej absencie), nekvalitnej práce zhotoviteľa a zo snahy zlacňovať realizáciu či už vplyvom kombinácie vrstiev zatepľovacieho systému z materiálov iného systému alebo vynechaním napr. rôznych profilov a tmelov. Asi jediným spôsobom ako sa vyhnúť týmto chybám je rešpektovanie práce odborníkov, aj keď nie sú lacní, ale vykonajú zodpovednú prácu. Týka sa to projektantov, zhotoviteľov, ale aj technického dozoru.

 9. Je možný výber zhotoviteľa a zatepľovacieho systému jedným rozhodnutím?

O kvalite realizácie zatepľovacieho systému na stavbe rozhoduje zhotoviteľ. Ten by mal byť zacvičený výrobcom zatepľovacieho systému. Pokiaľ na podporu realizácie zatepľovacích prác sú poskytnuté prostriedky ŠFRB, musí mať realizátor na zhotovenie zatepľovacích prác licenciu od autorizovanej osoby TSUS. Na Slovensku má v súčasnosti takúto licenciu 120 zhotoviteľov. Takýto zhotoviteľ je povinný nahlasovať svoje realizácie a TSUS by mal 2 x ročne vykonať kontrolu dodržiavania postupu prác pri zatepľovaní. Zhotoviteľ by mal pracovať len s výrobkami na ktoré je doklad preukazovania zhody.
Pri výbere zhotoviteľa, ktorý má licenciu TSUS si vlastník vyberá vlastne aj systém zatepľovania. Má to dve výhody. Zhotoviteľova kvalita prác je kontrolovaná nezávislou treťou stranou a realizuje sa systém zatepľovania, na ktorý je doklad preukazovania zhody podľa prílohy č.1 novelizovanej Vyhlášky MVRR SR č.119/ 2006 Z.z, účinnej od 15. marca 2006. Preto odporúčame výber zhotoviteľa s platnou licenciou TSUS. Prehľad vydaných licencií je možné zistiť na internetovej stránke TSUS http://www.tsus.sk/cinnosti/zozlic-t.htm

 10. Odporúčaný postup pre správne využitie finančných podpôr obnovy.

Je možné odporúčať nasledovnú postupnosť krokov:
a) zistiť, či na danej budove je možné uplatniť systémové poruchy, na ktoré sa poskytuje dotácia štátu. Ak áno, súčasťou navrhovaného riešenia pri 9 z 12 systémových porúch je zatepľovanie budov.
b) využiť program obnovy u ŠFRB, najmä ak chceme obnovu budovy riešiť komplexne. ŠFRB požaduje na zatepľovací systém doklad preukazovania zhody, zatepľovanie musí robiť firma s udelenou licenciou a súčasťou obnovy sú nevyhnutné stavebné úpravy opráv vystupujúcich častí stavby. Po realizácii zatepľovania sa musí hydraulicky vyregulovať ústredné vykurovanie. ŠFRB poskytuje najvyšší úver s najnižšou úrokovou sadzbou na najdlhší čas, ale ten sa môže skrátiť formou ručenia. Podporu je možné poskytnúť len raz.
c) využiť ponuku stavebných sporiteľní na obnovu a rekonštrukciu bytov, najmä ak sme začali šetriť skôr. Treba však preukázať našetrených 10 % celkove požadovaných prostriedkov, počítať s medziúverom a neskôr s úverom.
d) posúdiť ponuky komerčných bánk a ich ponuky na obnovu a rekonštrukciu budovy. V ponuke je možnosť rýchlejšieho získania úveru a v niektorých prípadoch i výhodnejšia forma ručenia. V ponuke je i kombinácia foriem podpory a tieto ponuky sú výhodné pri dopĺňaní riešenia obnovy, keď sa nedá už využiť ŠFRB.

 11. Usmernenie vlastníkov na nový spôsob správania sa.

Ak sa aj uskutočnia všetky opatrenia, ktoré prinášajú úspory energie a tieto práce budú vykonané v potrebnej kvalite, vytvoril sa len predpoklad na dosiahnutie úspor energie. Skutočné úspory energie ovplyvní vlastník svojím správaním. Správne zateplená budova i pri 21 - 22 stupňoch tepla vytvára potrebnú vnútornú pohodu, a preto túto teplotu treba pravidelne regulovať cez termostatické ventily. Treba si vytvoriť vlastný režim nastavenia teplôt v jednotlivých miestnostiach. Veľkú pozornosť je potrebné venovať vetraniu. Má byť intenzívne a pomerne krátke. Podobne sa je potrebné správať i pri spotrebe teplej vody a elektriny. Konečné úspory energie v byte a v bytovom dome ovplyvňuje predovšetkým jeho vlastník svojím správaním

Ing. Anton Novotný,
výkonný riaditeľ Združenia pre zatepľovanie budov