. AJ NOVÁ FASÁDA PO ZATEPLENÍ MÔŽE MAŤ PROBLÉMY
(alebo čo vieme o výstužných mriežkach)

Prvé sklenené vlákno bolo vyrobené okolo roku 1600 pred n. l. v Egypte. Je zaujímavé, že chemické zloženie skla, podobné teraz používanému v stavebníctve, bolo známe ešte zo starej Číny.

Vývoj vlákien s apretáciou pre stavebníctvo začína roku 1940. Pre kontaktné zatepľovacie systémy sa dnes používajú sklenené vlákna v mriežkovej úprave bežne. Preto je potrebné vedieť niečo bližšie o tomto druhu vlákien. Tak ako sa výskumníci zaoberali vývojom vlákien pre rôzne použitia, tak sa veľmi intenzívne pracovalo aj na technológiách výroby, ktorých existuje niekoľko, pričom sú veľmi rozdielne.

Už názvy jednotlivých kapitol prezrádzajú, aké bližšie informácie sa o sklenených vláknach a mriežkových tkaninách dozvieme na dvojstrane 44 - 45:

Štruktúra sklenených vlákien
Štruktúrou rozumieme spôsob, akým sú usporiadané základné stavebné jednotky hmoty, t. j. atómy alebo molekuly. Napriek tomu, že sklo sa javí ako látka pevná, nemá však pravidelnú štruktúru tuhého stavu. Preto nie je stavu kvapalného ani tuhého, ale tento stav nazývame sklený, čo je prechodný stav medzi kvapalným a tuhým stavom. Sklo je disociované na kladne nabité katióny (Na, Ca a pod.) a záporne nabité anióny (SimOn) a iné. Základnou stavebnou jednotkou skla je štvorstenný anión (SiO4) kremíka s kyslíkom s tzv. nepravidelnou mriežkou, kde napr. pri boritokremičitých sklách sa podieľa na mriežke i oxid bóru. Platí pritom, že štruktúra povrchových a vnútorných častíc skla nemusí byť rovnaká. Popísanie štruktúry sklenených vlákien sa sústreďuje na hlavnú otázku: Prečo je mechanická pevnosť sklenených vlákien značne vyššia ako pri masívnom skle rovnakého zloženia?

Chemické zloženie skla na výrobu vlákien
Aj keď zloženie sklenej hmoty môže byť mimoriadne odlišné, skoro z každej môžeme za určitých podmienok vytiahnuť vlákno. Existuje viacero delení skla, používaného na výrobu vlákien, a to:
a) podľa obsahu alkálií,
b) podľa charakteristického zloženia,
c) podľa účelu použitia,
d) podľa technológie ťahania vlákna.
Pripraviť chemické zloženie skla vhodného na výrobu vlákien je záležitosť veľmi pracná a zložitá. Pričom zmena zloženia sa veľmi prejavuje na konečných vlastnostiach. Napr. zvýšenie alkálií sa prejavuje ľahším tavením a tvarovaním, ale zároveň sa znižuje jeho pevnosť a chemická odolnosť. Oxid boritý je najvhodnejší prídavok oxidu pre všetky druhy vlákien, zlepšuje technologické a fyzikálnochemické parametre. Ako prísada je však drahý a je otázkou ekonomiky, koľko oxidu pri výrobe vlákien sa použije…

Ako vplývajú jednotlivé chemické prvky na vlastnosti?

Povrchové javy a chemická odolnosť
Je všeobecne známe, že sklenené vlákna majú veľký povrch v porovnaní s ich hmotou. To je dôvodom, prečo sa odlišuje chovanie sa vlákien v rôznom prostredí v porovnaní s chovaním sa toho istého skla masívneho. Chemická odolnosť sklenených vlákien je oveľa nižšia než rovnaké sklo masívne a kyseliny a alkalické roztoky vlákna intenzívne narušujú.

Mechanická pevnosť
Všetky merania mechanickej pevnosti vlákien ukazujú, že pevnosť vlákna je oveľa väčšia ako pevnosť masívneho skla rovnakého zloženia. Pevnosť vlákna sa mení nielen teplotou, ale aj časom.

Modul pružnosti
Tento modul sa uvádza v súvislosti s mechanickou pevnosťou vlákna. Všeobecne platí - čím vyšší modul pružnosti, tým väčšia teoretická pevnosť skla v ťahu.

Teplotná rozťažnosť

Mnohostranné uplatnenie mriežkových tkanín
V bežnej stavebníckej praxi sa veľa používajú sklenené vlákna vo forme mriežkových tkanín v nasledovných aplikáciách:
a) vonkajšie kontaktné zatepľovacie systémy,
b) vystužovanie vonkajších a vnútorných omietok,
c) ľahčené konštrukčné povrchy s výstužou,
d) vystužovanie mramorových dosiek,
e) elektrické podlahové vykurovanie.
Kontaktné zatepľovacie systémy sa realizujú čoraz častejšie na nových domoch, ale aj domoch rekonštruovaných. Súvisí to s neustále sa zvyšujúcou cenou energie a zhoršujúcim sa životným prostredím, čo vyvolávajú rôzne úsporné energetické opatrenia. Preto tieto zatepľovacie systémy sa stávajú neoddeliteľnou súčasťou bežného života a zodpovedajú požiadavkám na dlhú životnosť a odolnosť voči poveternostným podmienkam. Vonkajšie teplotné zmeny spojené so zmršťovaním omietok a pohybom izolačných dosiek zatepľovacieho systému vyvolávajú trhliny a praskliny povrchových omietok. Používanie sklenených mriežkovaných tkanín ako výstužného prvku zabezpečuje vďaka fyzikálnomechanickým vlastnostiam požadovanú pevnosť a stabilitu celého systému.
Vystužovanie vonkajších a vnútorných omietok na exponovaných miestach, ako sú napr. rohy okenných a dverných otvorov, napojenie priečok, stien a stropov, rôzne drážky elektroinštalačných a sanitárnych rozvodov a pod., je chránené výstužnými mriežkovými tkaninami v rôznych veľkostiach otvorov.
.
V poslednom období sa začali vyskytovať na európskom trhu mriežkové tkaniny pre stavebníctvo, vyrábané na báze prechodového skla typu C z juhovýchodnej Ázie. Na rozdiel od doteraz zaužívaných mriežkových tkanín v Európe sa význačne odlišujú v jednom údaji a to v cene. Isto, je to dané viacerými technologickými parametrami pri výrobe, hlavne nižšia taviaca teplota, nižšia cena vstupných surovín a nižšia cena pracovnej sily.
V celkovom hodnotení mriežkových tkanín na báze skla typu C, ktoré sú na trhu, je možné povedať, že je slabšia kvalita spracovania a nedosahovaná deklarovaná hmotnosť.

Autor príspevku Doc. Ing. Walter Waradzin, CSc., pripomína, že by nemal platiť len aspekt nízkej ceny, ale na dlhodobé užívanie kvalitnej fasády by sa mali používať materiály, ktoré spĺňajú dlhodobo kvalitatívne požiadavky. Táto požiadavka v celom rozsahu sa vyžaduje aj od mriežkových tkanín.