.
OBNOVA
BYTOVÝCH DOMOV
Byty sa nachádzajú najmä v bytových a rodinných
domoch. Fond budov na bývanie má na Slovensku 1,76 milióna bytov.
Na jeden byt pripadá v súčasnosti 3,19 obyvateľa. V roku 1945 v
jednom byte bývalo priemerne 6 ľudí. Približne 863 bytov (49,8 %)
sa nachádza v bytových domoch. Až 96 % zo všetkých bytov bolo postavených
po roku 1945. Aj keď je tento fond na Slovensku pomerne nový, je
potrebné venovať zvýšenú pozornosť jeho obnove.
|
Radový
dom v konštrukčnom systéme T06B BA |
|
Doskový
dom ZTB |
|
Bodový
dom T06 B - NA |
|
Vežový
dom T 06B - KE |
Viac ako 85 % z celkového
počtu bytov bolo postavených v bytových domoch hromadnými formami
najmä s uplatnením panelových technológií v období rokov 1960 až
1992. Viac ako 95 % bytov v bytových domoch bolo postavených s ústredným
vykurovaním, centrálnym zásobovaním teplou úžitkovou vodou, kúpeľňou
a WC. Priemerná úžitková plocha bytov postavených hromadnými formami
je 62,29 m2. Týmito parametrami pôvodného technického riešenia sa
bytový fond Slovenska radil medzi krajiny s vysokou kvalitou bývania.
Na zachovanie bytového fondu, udržanie jeho kvality je potrebné
postupne vykonať obnovu bytových domov. Obnovou sa odstránia dôsledky
zanedbanej údržby, ale súčasne sa zlepšia funkčné vlastnosti s dosiahnutím
úrovne zodpovedajúcej požiadavkám súčasnosti z hľadiska statickej,
požiarnej a užívateľskej bezpečnosti, hygieny, ochrany zdravia a
životného prostredia, akustickej a tepelnej ochrany ako aj zníženia
energetickej náročnosti. Pri obnove sa môžu budovy rozžiariť novými
farbami, ale zlepší sa aj ich technická kvalita.
Vývoj
a rozdielnosť bytových domov
Hromadná bytová výstavba sa začala uskutočňovať výstavbou od roku
1948 v tzv. typoch, murovaných budovách z plných pálených tehál
s uplatnením prvkovej prefabrikácie (stropné dosky, preklady a pod.).
Bytové domy sa začali stavať podľa technicko-ekonomických ukazovateľov,
ktoré sa v jednotlivých obdobiach menili. Rešpektovať sa mali platné
technické predpisy a technické normy, ktoré odzrkadľovali úroveň
poznania v príslušnom období. Postavením prvého panelového domu
sa vytvorili podmienky na rozvoj panelovej bytovej výstavby s uplatnením
typizácie konštrukčných systémov, stavebných sústav a objemových
riešení (celých domov). Hromadná bytová výstavba sa uskutočňovala
z materiálov a stavebných konštrukcií s cieľom maximálne "zracionalizovať"
proces výstavby a "optimalizovať" náklady na jej realizáciu.
Aj keď mnohí pod pojmom "sídlisko a panelové domy" majú
predstavu o úplne rovnakom spôsobe bytovej výstavby, je možné poukázať
na veľké množstvo rozdielov. Tieto ovplyvňujú nielen technické a
funkčné vlastnosti, ale aj kvalitu bývania. Hromadná bytová výstavba
bytových domov sa na Slovensku uskutočnila vo viac ako 20 typoch,
konštrukčných systémoch a stavebných sústavách. Odlišovali sa podlažnosťou
a tvarom. Zásadne možno rozlišovať radové a doskové domy (s prevládajúcou
dĺžkou budovy), ako aj bodové a vežové (s prevládajúcou výškou budovy).
V ďalšej časti sa podrobne dozvieme, čím a na základe čoho sa
odlišovali byty postavené hromadnou formou a aké sú ich hlavné nedostatky.
Na výstavbu bytov v bytových domoch sa uplatnilo
viac ako 20 typov, konštrukčných systémov a stavebných sústav. Bytové
domy sa odlišovali v podlažnosti, konštrukčnej výške, v materiále
obvodového plášťa, v uplatnení balkónov alebo lodžií a pod. Zásadné
rozlíšenie bytových domov postavených v jednotlivých konštrukčných
systémoch alebo stavebných sústavách je možné aj podľa obdobia výstavby,
nosného systému (pozdĺžny alebo priečny) a konštrukčnej výšky podlažia.
Nedostatky bytových
domov
Charakteristickými znakmi hromadnej bytovej výstavby sú dôsledky
zanedbanej alebo nedostatočnej údržby, nedostatočná tepelnoizolačná
schopnosť, končiaca životnosť niektorých stavebných konštrukcií
a technického zariadenia budov, uniformita vzhľadu a celková zanedbanosť
nielen budov, ale aj celého okolia.
Kvalitu bytových domov postavených s využitím panelovej technológie
ovplyvnili najmä detaily stavebných konštrukcií. Stav bytového fondu
v súčasnosti nie je negatívne poznačený tým, že sa uplatňovali typové
riešenia a panelová technológia. Výstavba bola poznačená úsilím
zjednodušovania, zlacňovania, racionalizácie riešenia a nedostatočnou
kvalitou realizácie stavebných konštrukcií a budov. Celkovú kvalitu
budov negatívne ovplyvnila najmä zanedbaná údržba a nedostatočne
vykonávané opravy tohto fondu. Nedostatky bytových domov je možné
podľa závažnosti a najmä možných dôsledkov rozdeliť do troch kategórií:
a) Nedostatky, ktoré ohrozujú bezpečnosť užívania.
b) Nedostatky, ktoré znižujú úžitkovú hodnotu, zvyšujú prevádzkové
náklady a časom môžu viesť k vzniku porúch ohrozujúcich zdravie.
c) Nedostatky, ktoré sú spôsobené vyčerpanou životnosťou stavebných
konštrukcií a technického zariadenia budov.
Obnova bytových
domov
Napriek nízkemu priemernému veku bytového fondu je potrebné najmä
v bytovom fonde postavenom do roku 1970 vykonať obnovu a modernizáciu
vzhľadom na to, že mnohé zabudované doplnkové stavebné konštrukcie
a zariadenia sa blížia, alebo sú po čase svojej životnosti.
Tabuľka
1:
Životnosť niektorých materiálov, stavebných konštrukcií a technického
zariadenia budovy (za predpokladu vykonávania údržby) |
Materiál,
konštrukcia, technické zariadenie |
Životnosť
(roky) |
hydroizolačná
krytina |
20 |
okná |
40 |
rozvody vody |
30-40 |
rozvody kúrenia |
40 |
podlahy keramické
a drevené |
30-40 |
výťahy |
25-40 |
elektoinštalácie |
30-50 |
Pri obnove bytového fondu sa dosiahnu nasledujúce
efekty:
- zabránenie haváriám
- predĺženie životnosti
- úspory energie
- zvýšenie štandardu
Poznatky z vyspelých krajín (Francúzsko, SRN, ale aj iných) ukazujú,
že z hľadiska udržiavania optimálnej sociálnej štruktúry obyvateľstva
vo veľkých, prevažne tiež panelových sídliskách, je veľmi dôležité
udržiavať štandard bytového fondu na porovnateľnej úrovni s novou
výstavbou. Obnovou budov sa tiež znižuje chorobnosť obyvateľov v
dôsledku odstránenia hygienických nedostatkov, ktoré spôsobujú rôzne
ochorenia dýchacích ciest a kožné alergie.
Vzhľadom na vzájomnú súvislosť jednotlivých úprav
zohľadňujúcich zlepšenie podmienok bývania, možno odporúčať takýto
postup uskutočnenia obnovy:
1. Výmena bytového jadra, ale najmä vnútorných rozvodov plynu, studenej
a teplej úžitkovej vody so zabezpečením merania spotreby vody, kanalizácie
a vetrania v inštalačnom jadre (inštalačnej priečke).
2. Zateplenie strešného plášťa s opravou zo strechy vystupujúcich
konštrukcií (napr. strojovne výťahov), resp. realizácia nadstavby
s výstavbou nových bytov.
3. Výmena otvorových výplní.
4. Zateplenie obvodového plášťa nadväzujúce na výmenu otvorových
výplní alebo ich úpravu s tým, že sa súčasne zateplí aj ostenie
otvorových otvorov; Súčasná realizácia opravy betónových vystupujúcich
konštrukcií.
5. Výmena vykurovacieho zariadenia so zabezpečením merania a regulácie.
6. Výmena elektroinštalácií (prípadne súčasne s výmenou bytového
jadra).
7. Výmena výťahov, resp. ich obnova.
8. Úprava vnútorných povrchov a podláh vnútorných komunikácií.
9. Výmena a obnova stavebných konštrukcií a technického zariadenia
z hľadiska požiarnej bezpečnosti.
10. Výmena nášľapných vrstiev podláh v komunikačných priestoroch.
Prioritu nadobúda odstránenie systémových porúch,
ktoré sú najmä poruchami vystupujúcich konštrukcií a niektorých
častí obvodového plášťa. Postupnosť vykonania jednotlivých úprav
závisí od rozsahu vykonania prác, ale aj od použitia druhu montážnych
pomôcok, t. j. vykonávania prác zo závesnej lávky alebo lešenia.
Ak sa napr. vykonávajú práce zo závesnej lávky, obnova strechy sa
vykoná až po ich odstránení.
Systémové
poruchy
Mnohé nedostatky sú dôsledkom ukončenia životnosti, alebo nedostatočného
vykonávania údržby. Osobitnú skupinu tvoria systémové poruchy. Sú
to poruchy, ktoré nezapríčinili užívatelia bytov zanedbaním údržby
a opráv, ale majú pôvod v nesprávne navrhnutých materiáloch a detailoch,
nesprávne použitej technológii výstavby alebo v nedodržaní navrhnutého
postupu realizácie stavby. Prejavujú sa najmä na bytových domoch
postavených panelovou technológiou hromadným spôsobom výstavby.
Odstránenie príčiny vzniku poruchy môže byť prevenciou pred jej
vznikom a rozšírením na bytových domoch, prípadne môže zabrániť
opakovateľnosti vzniku poruchy.
Tepelná
ochrana zatepľovaním
Významným faktorom obnovy bytových domov je dodatočná tepelná ochrana
stavebných konštrukcií zateplením a vykonaním súvisiacich úprav.
Zatepľovanie bytových domov sa uskutočňuje ako logický dôsledok
potreby zabezpečenia zlepšenia fyzického stavu budov, modernizácie
a odstránenia dôsledkov zanedbanej údržby. Pre väčšinu budov sa
má zatepľovanie realizovať na základe stavebného povolenia.
(Podrobnosti o zatepľovaní ako aj o nákladoch na obnovu bytového
domu sa dozviete v záverečnej časti článku.)
Prof. Ing. Zuzana Sternová, PhD.
Ing. Roman Horečný
Ing. Slavomír Slivoň
VVÚPS-NOVA, výskumno-vývojový ústav pozemných stavieb, s.r.o.
|