| |
 Rekonštruovať rodinný dom na nízkoenergetický štandard sa zdá z finančného hľadiska náročné. Náklady na rekonštrukciu sa však určite vrátia, a to nielen v podobe nízkych nákladov na vykurovanie, ale aj vo forme komfortného bývania v letných mesiacoch, pretože stavba sa nebude prehrievať a nebude potrebné ani špeciálne chladenie.
Ak sa rozhodneme pre rekonštrukciu, treba si zodpovedne vybrať dobrého projektanta a realizačnú firmu. Pri návrhu rekonštrukcie treba klásť dôraz na minimalizovanie tepelných strát prechodom cez obal stavby a zamedziť vzniku tepelných mostov. Súčasťou rekonštrukcie by mala byť aj výmena okien za kvalitné, s nízkym koeficientom prechodu tepla U a taktiež kvalitné vstupné dvere.
Ak by všetky tieto opatrenia nestačili, ďalšie úspory možno dosiahnuť výmenou vzduchu s rekuperáciou tepla alebo použitím iných moderných technológií (solárne či fotovoltické panely, zemný výmenník tepla, tepelné čerpadlo, atď.).
Nielen pri rekonštrukciách, ale aj pri výstavbe nových rodinných domov často vidíme, že obvodové murivo z vonkajšej strany izoluje. Niektorí považujú toto zatepľovanie novostavby za zbytočnosť, pretože potrebný tepelný odpor možno dosiahnuť kvalitnými tepelnoizolačnými tvarovkami a hrubším murivom. Takéto riešenie si treba zvážiť, pretože ak porovnáme ceny tepelnoizolačných tvaroviek v kombinácii s tepelnoizolačnou omietkou (inak by to nefungovalo) s klasickým zatepleným tehlovým murivom, vychádza zateplené murivo lacnejšie.
Ďalej si treba uvedomiť, že nezanedbateľnou vlastnosťou obvodových múrov nie je len ich tepelnoizolačná vlastnosť, ale aj ich tepelno-akumulačná schopnosť. Ide o schopnosť muriva vyrovnávať náhle tepelné výkyvy medzi exteriérom a interiérom, pričom sa teplo v murive lepšie akumuluje, ak je z vonkajšej strany tepelne izolované.
Nosné obvodové múry odporúčajú niektorí odborníci stavať len v hrúbke zodpovedajúcej statickým požiadavkám a potrebný tepelný odpor dosiahnuť vhodnou tepelnou izoláciou. Ak máme z vonkajšej strany tepelnú izoláciu, teplo zo stien vyžaruje iba smerom dovnútra, ale ak máme murivo bez tepelnej izolácie, akumulované teplo vyžaruje nielen do miestnosti, ale uniká aj von. Lepšie je teda dosiahnuť potrebný tepelný odpor konštrukcie kombináciou muriva s menšou hrúbkou s tepelnou izoláciou ako hrubším omietnutým a nezatepleným murivom. Pred svojím konečným rozhodnutím o výbere stavebného materiálu odporúčame konzultáciu s projektantom alebo iným odborníkom.
Tepelnotechnický výpočet
 Na základe odborného posúdenia jestvujúceho obvodového plášťa, projektant prostredníctvom počítačového programu vypracuje návrh na optimálne zateplenie. Zateplenie obvodových stien zaraďujeme v súčasnosti medzi veľmi progresívne riešenia na zníženie spotreby energie na vykurovanie.
Aby výsledný efekt zateplenia zodpovedal plne našim očakávaniam, t.j. aby sme dosiahli nižšie náklady na prevádzku, vyššiu kvalitu bývania a lepšie životné prostredie, je dôležitá popri správnom výbere zatepľovacieho systému a jeho správnej realizácii aj správne zvolená hrúbka izolantu. Do určitej miery totiž platí poučka, že kto nešetrí na hrúbke, ušetrí pri vykurovaní, pretože väčšia hrúbka izolantu značne znižuje náklady. Tento argument v prospech zatepľovania snáď nespochybní ani ten najväčší skeptik. Náklady na vykurovanie, samozrejme, priamo súvisia so spotrebou energie, ktorá sa odvíja od tepelných strát celého obalu vykurovaného priestoru (t.j. straty nielen obvodovými stenami, oknami a dverami, ale aj podlahou a strechou).
Ak sústredíme našu pozornosť len na obvodové steny, schopnosť steny znižovať tepelné straty charakterizuje jej tepelný odpor R (m2K/W). Pre lepšiu predstavivosť uvádzame porovnanie tepelného odporu nezateplenej a zateplenej steny.
 Nezateplená stena hr. 44 cm z plných pálených tehál má tepelný odpor R = 0,5 m2K/W. Stena hr. 44 cm z plných pálených tehál zateplená zatepľovacím systémom s hrúbkou izolácie 6 cm dosahuje tepelný odpor R = 2,0 m2K/W. Táto hodnota zodpovedá hodnote tepelného odporu RN odporúčanej STN 73 0540 pre rekonštrukcie. Stena hr. 44 cm z plných pálených tehál, zateplená zatepľovacím systémom s izolantom hrúbky 10 cm má tepelný odpor R = 3,0 m2K/W. Táto hodnota zodpovedá hodnote tepelného odporu RN odporúčanej STN 73 0540 pre novostavby.
Zatepľovanie je teda vo svojej podstate spôsob, ako zvýšiť tepelný odpor obvodovej steny. Menšie tepelné straty znamenajú nižšiu spotrebu energie na vykurovanie a, samozrejme, aj nižšie náklady pre užívateľa. Toto tvrdenie ilustrujú nasledujúce údaje:
Nezateplená stena hr. 44 cm z plných pálených tehál s tepelným odporom R = 0,5 m2K/W má súčiniteľ prechodu tepla U = 2,0 W/m2K (zjednodušene U = 1/R). V tomto prípade je spotreba zemného plynu na vykurovanie 20 m2 na 1 m2 obvodovej steny za rok (spotrebu zemného plynu na výrobu tepla, ktoré pokryje tepelné straty cez 1m2 obvodovej steny možno zjednodušene stanoviť ako desaťnásobok súčiniteľa prechodu tepla U cez túto stenu).
Stena hr. 44 cm z plných pálených tehál, zateplená zatepľovacím systémom s hrúbkou izolácie 6 cm s tepelným odporom R = 2,0 m2K/W a súčiniteľom prechodu tepla U = 0,5 W/m2K znamená spotrebu zemného plynu na vykurovanie 5 m3 na 1 m2 obvodovej steny za rok.
Tretí príklad: Stena hr. 44 cm z plných pálených tehál zateplená zatepľovacím systémom, s izolantom hrúbky 10 cm má tepelný odpor R = 3,0 m2K/W a súčiniteľ prechodu tepla U = 0,33 W/m2K, čo znamená spotrebu zemného plynu na vykurovanie 3,3 m3 na 1 m2 obvodovej steny za rok.
Celkovú úsporu si ukážme na jednoduchom príklade. Ak zateplíme svoj dom s plochou fasády 150 m2 zatepľovacím systémom s hrúbkou izolácie 6 cm, každý rok spotrebujeme na vykurovanie o 2.250 m3 zemného plynu menej ako pred zateplením, pri použití izolácie s hrúbkou 10 cm ušetríme dokonca až 2.500 m3 zemného plynu ročne. V prospech 10 cm hrúbky izolantu teda hovorí ročná úspora 250 m3 plynu navyše oproti hrúbke izolantu 6 cm.
Ročná spotreba plynu nižšia o 250 m3 znamená až o 7.500 m3 zemného plynu menej v priebehu predpokladanej životnosti systému (30 rokov) a, samozrejme, šetriť budeme nielen zemný plyn, ale predovšetkým svoju peňaženku. Všetky uvedené príklady sú veľmi zjednodušené, ale dostatočne výrazne poukazujú v prospech zateplenia s väčšou hrúbkou izolácie.
Vyššia kvalita bývania
 Osobné pohodlie je argument, ktorému odolá len málokto. V prípade zatepľovania je tento argument o to významnejší, že úzko súvisí i s takými významnými faktormi, ako sú technický stav budovy či náklady na jej údržbu. Nezateplené steny predstavujú v zime len minimálnu prekážku pre únik tepla z interiéru do exteriéru.
Z tohto dôvodu sa nadmerne ochladzuje nielen vzduch v interiéri, ale, pochopiteľne, aj samotná obvodová stena.
S nízkou teplotou nezateplenej obvodovej steny súvisia až tri negatívne javy: obvodová stena je zaťažená mrazom často až do polovice svojej hrúbky (najmä u starších objektov), studený vnútorný povrch steny znemožňuje dosiahnutie tepelnej pohody v interiéri a studené vnútorné povrchy nezateplených stien sú ideálnym prostredím pre rast húb a plesní. Liek na tri vyššie uvedené neduhy je našťastie jednoduchý a dostatočne známy: zateplenie s optimálnou hrúbkou tepelnej izolácie.
Zachovanie kvality životného prostredia
Ďalším, pre väčšinu z nás možno viac teoretickým argumentom, je ochrana životného prostredia. Ekológovia i politici všade na svete už viac ako desať rokov hovoria o potrebe znižovania emisií oxidu uhličitého, ktorého vysoká koncentrácia v ovzduší zapríčiňuje klimatické zmeny na Zemi. A my, obyčajní smrteľníci, máme pocit, že nás sa táto záležitosť netýka, že nijako nemôžeme ovplyvniť budúcnosť modrej planéty. Pravda je však taká, že práve vykurovanie bytových a občianskych stavieb (resp. spaľovanie fosílnych palív na výrobu tepelnej energie) sa výraznou mierou podieľa na produkcii emisií CO2 vo svete. Nižšia spotreba energie na vykurovanie po zateplení znamená teda okrem nižších nákladov i nižšiu spotrebu palív na jej výrobu, a teda i nižšie emisie CO2 do ovzdušia.
Význam zateplenia rodinných domov
Vysoká energetická náročnosť spolu s rastom cien energií na vykurovanie dostávajú problematiku dodatočného zatepľovania do pozornosti samotných obyvateľov rodinných domov. Priemerná slovenská domácnosť spotrebuje 60 – 90 % energie na teplo a teplú vodu a len zvyšok na ostatné elektrické či iné spotrebiče. Potenciál úspor je teda obrovský.
Zo štatistík a výsledkov meraní je isté, že úniky tepla obvodovým stenami predstavujú okolo 30 – 40 %. Straty tepla nie je možné úplne vylúčiť, avšak dajú sa výrazne znížiť. Zníženie tepelných strát obvodovými stenami je pritom možné realizovať jedine ich zateplením. Optimálny návrh tepelnej izolácie výrazne zníži spotrebu energie na vykurovanie.
Tepelné straty budov ovplyvňujú aj ďalšie faktory:
- veľkosť presklenných plôch vo fasáde,
- vonkajšia teplota, rýchlosť a smer prúdenia vetrov,
- spôsob vetrania,
- tvar, výška a dispozičné riešenie objektu,
- orientácia objektu na svetové strany,
- tienenie budovy.
 Dodatočným zateplením môžeme získať:
- zvýšenie teploty stien a tým zlepšenie tepelnej pohody v interiéri,
- úspory nákladov na vykurovanie do výšky 30 až 40 %,
- zamedzenie kondenzácie vodných pár na vnútornom povrchu obvodových stien,
- odstránenie plesní v chladných rohoch stien,
- zvýšenie tepelnej stability budovy voči výkyvom vonkajšej teploty,
- lepšie využitie tepelno-akumulačných vlastností obvodových stien,
- zlepšenie podmienok na bývanie – v zime teplo a v lete chladno,
- nové architektonické stvárnenie domu.
Spôsoby realizácie
Kontaktné zateplenie fasády
Zateplenie fasády kontaktným spôsobom je výhodné najmä z finančného hľadiska. Tepelná izolácia je priamo spojená s murivom alebo inou obvodovou konštrukciou. Na dosiahnutie rovnakého tepelného odporu ako pri odvetranej fasáde postačuje menšia hrúbka tepelnej izolácie.
V prípade kontaktného zateplenia je nutné riešiť odvádzanie vlhkosti do exteriéru inak, ako cez obvodový plášť (napr. vzduchotechnikou alebo pravidelným vetraním...). Výpočet možného vzniku rosného bodu v konštrukcii je dôležitým prvkom pre každé zateplenie fasády, a preto je dôležité odborné posúdenie projektantom.
Odvetrané zateplenie fasády
 Pri tomto spôsobe sa tepelná izolácia zväčša upevňuje na oceľový alebo drevený rošt. Prvý hrubší rošt slúži na upevnenie izolácie a druhý, zvislý vytvára odvetrávanú medzeru. Finálna fasáda, napríklad z veľkoplošných dosiek, sa upevňuje na podkladový rošt. Vytvorená vzduchová medzera je po bokoch priečelia uzatvorená, naopak na spodnej a vrchnej hrane otvorená, a preto v tejto medzere prirodzene prúdi vzduch. Prúdiaci vzduch je schopný odvádzať vlhkosť či už z tepelnej izolácie alebo muriva.
Hlavný dôvod, prečo sa odvetrané zateplenie fasády používa, je práve schopnosť odvádzať vlhkosť. Cena zateplenia je však vyššia ako pri kontaktnom spôsobe a významne ju ovplyvňuje najmä cena obkladu (drevo, cementovláknité dosky, keramický obklad).
Zateplenie drevostavieb
Na výstavbu nízkoenergetických domov sa s úspechom používajú drevostavby a aj v tomto prípade je zateplenie fasády veľmi dôležité. Drevo je stáročiami overený prírodný materiál, má vynikajúce tepelenoizolačné vlastnosti a ľahko sa opracováva. Výstavba dreveného nízkoenergetického domu trvá približne dva mesiace, kým výstavba porovnateľného murovaného domu rádovo šesť mesiacov. Nízkoenergetický dom postavený z dreva je omnoho jednoduchšie odstrániť ako tradičný murovaný, čiže ide o maximálne ekologickú výstavbu.
Zateplenie drevostavby sa robí spravidla hneď po opláštení objektu a na vypĺňanie sa zvyčajne používa celulózová izolácia, ktorá sa aplikuje prostredníctvom špeciálnych trysiek. Touto technológiou sa dajú vyplniť steny až do hrúbky 40 cm. Aplikačné trysky zabezpečujú vysokú homogenitu a hustotu izolačnej výplne. Zateplenie nízkoenergetického domu fúkanou celulózovou izoláciou trvá jeden až dva dni. Stavba musí byť ešte utesnená parobrzadmi a parozábranami a jej vzduchotesnosť otestovaná.
Aby sme sa čo najviac vyhli problémom so zimou a s tým súvisiacimi vysokými nákladmi na kúrenie, treba si vybrať a urobiť kvalitnú tepelnú izoláciu a čo najsvedomitejšie zrealizovať zateplenie. Principiálne platí, že žiadna tepelná izolácia nemá rada vlhkosť. Tým sa totiž zvyšuje jej tepelná vodivosť a účinok zateplenia sa znehodnocuje. Správne navrhnuté zateplenie má preto vyriešenú aj otázku vlhkosti.
(mez)
Zdroj: Internet a BAUMIT
Snímky: archív redakcie
|
