Prirodzené osvetlenie je pre zdravé hygienické bývanie nevyhnutné. Práve preto je návrh veľkosti a tvaru okenných konštrukcií veľmi dôležitý. Okrem presvetlenia miestností majú okná umožňovať aj prípadné vetranie. Pri riešení dostatočného osvetlenia nesmieme zabudnúť, že nielen svietidlá, ale aj farebnosť interiéru tu hrá svoju rolu.

Z uvedených kritérií treba vychádzať a zodpovedne pristupovať k návrhu už v projektovej dokumentácii.

Tvar a veľkosť okien
Okná ako súčasť obalového plášťa budovy značne vplývajú na jeho teplotechnickú kvalitu a zároveň vo významnej miere ovplyvňujú architektonický výraz fasády i celého objektu. Okrem tvaru okennej konštrukcie nás hneď na druhom mieste zaujíma jej veľkosť, predovšetkým presklených častí. Toto kritérium v značnej miere ovplyvňuje svetelnú pohodu v interiéri, a preto potrebná veľkosť okien závisí od potreby presvetlenia jednotlivých miestností.
Na návrh veľkosti okien vplýva aj spôsob ich otvárania a možnosti údržby. V zásade platí, že otváravé krídlo okna by nás ani v otvorenom stave nemalo príliš obmedzovať, čo znamená, že vzhľadom na funkčné využitie priestoru ako aj jednoduchšiu údržbu je rozumnejšie navrhovať namiesto jedného veľkého okna niekoľko menších.

Plocha presklenia
Kvôli zdravému bývaniu stavebné predpisy určujú aj to, aká má byť minimálna veľkosť okien. Táto hodnota je udaná ako pomerná plocha k ploche pôdorysu miestnosti. Všeobecne platí, že to má byť približne 10 % z  pôdorysnej plochy. To však, samozrejme, nie je konečná veľkosť presklených častí, pretože rozhodujúci môže byť subjektívny pocit majiteľa, pričom sa zohľadňuje aj rozmiestnenie okien.
Veľkosť výplňových konštrukcií v značnej miere ovplyvňuje aj tepelnú pohodu vo vnútri objektu. Z teplotechnického hľadiska ide o „najslabší“ článok obalu stavby, cez ktorý dochádza k veľkým stratám tepla v zimnom období, najmä v nočných hodinách, ako aj k nežiaducemu prehrievaniu interiéru v lete. Správny návrh teda vychádza z teplotechnického prepočtu strát a ziskov cez okenné konštrukcie a z tepelnoizolačných schopností okenných konštrukcií – rámu, krídel a skla.

Umiestnenie
Rozhodnutie, kam okná umiestniť, by mal za nás urobiť architekt, ktorý ich polohu určí aj na základe situovania domu vzhľadom na svetové strany. O polohe jednotlivých okenných otvorov v princípe rozhoduje dispozičné rozdelenie pôdorysu objektu na jednotlivé miestnosti, ďalej účel miestností a z toho vyplývajúca potreba presvetlenia ako aj výšky osadenia okna – návrh výšky parapetu. Všetky tieto skutočnosti treba brať do úvahy už v projekte.
Okná môžu byť klasické, t.j. umiestnené vo zvislej rovine a s parapetom, pri ktorých ich polohu ovplyvňuje najmä dostatočné presvetlenie miestnosti, spôsob otvárania či bezpečnosť. Veľmi efektne pôsobia tzv. francúzske okná, ktoré siahajú až ku podlahe, ale aj rôzne atypické riešenia, ktoré umožňujú „pohrať“ sa so svetelnými efektmi v interiéri. Osobitný význam majú zasklené steny alebo celosklenené fasády, ktoré tvoria obal stavby.
Návrh polohy okna je zaujímavý aj pri osvetľovaní obytného podkrovia. Dajú sa použiť vikiere – v ktorých sú osadené klasické okná s parapetom, alebo strešné okná v rovine strechy. Pri ich umiestnení je dôležitý najmä spôsob otvárania a možnosť čistenia.
Ďalšou možnosťou presvetlenia podkrovia sú pásové zasklenia pri hrebeni strechy alebo spojenie viacerých prvkov, ktoré vytvorí celé presklené plochy.

Jednoduchá manipulácia
Výška osadenia okna závisí od možnosti kontaktu s exteriérom a s ľahkosťou pri manipulácii s krídlami. Nielen vrchná, ale ani spodná časť okna by sa nemali nachádzať v uhle pohľadu, a to ani v sede ani v stoji. Pri bežnej výške človeka a okne vysokom 900 mm je optimálna výška parapetu 800 až 1 100 mm. Okno je správne umiestnené, ak jeho horná hrana nie je vyššie ako 1 900 až 2 000 mm od podlahy.
Umiestnenie kľučky na otváranie okna je individuálne. Môže byť v strede, ale aj nižšie alebo vyššie od stredu výšky krídla. Rozhodnutie o umiestnení vychádza z  osobného pohodlia, jednoduchej manipulácie a ľahkého prístupu k oknu aj vzhľadom na nábytok. Poloha kľučky sa zvažuje aj v závislosti od spôsobu otvárania okenného krídla, ktoré môže byť otočné, výklopné alebo kyvné, či kombinované.
Osobitné riešenia si vyžadujú strešné okná, no ani tu by obsluha krídel nemala byť komplikovaná. Aby sme pohodlne dosiahli na ich kovanie, malo by byť strešné okno vmontované vo výške maximálne 1 200 mm od podlahy (spodnou hranou) a jeho horná hrana by mala byť minimálne vo výške 1 800 mm. Táto výška okien je ideálna aj vzhľadom na prúdenie vzduchu pri vetraní, pretože v takomto prípade prúdi dostatočne vysoko nad hlavami obyvateľov bytu.
Vhodné umiestnenie okien nám nielen zaručí dostatočné osvetlenie, ale aj dobrý výhľad.

Tienenie
Aby sme udržali prijateľnú teplotu v miestnostiach, potrebujeme okná tieniť vhodnou tieniacou technikou. Najjednoduchším spôsobom je použitie obyčajnej rolety z pevnejšieho materiálu a veľmi podobné sú rolovateľné závesy v rôznom materiálovom i farebnom vyhotovení.
Oveľa účinnejšie je však vonkajšie tienenie, a to roletami či žalúziami. Špecialitou sú rolety s alumíniovými lamelami, ktoré sa dajú ovládať mechanicky alebo aj elektronicky „na diaľku“. Žalúzie sú veľmi výhodné preto, že sa dá nastaviť uhol natočenia lamiel, čím možno regulovať množstvo svetla, a teda aj  tepla vstupujúceho do interiéru.
Okrem žalúzií sa na účinné tienenie využívajú aj rôzne markízy či striešky, umiestnené na vonkajších rámoch okien. Jednotliví výrobcovia okien zvyčajne ponúkajú aj rôzne druhy tieniacej techniky. Podľa možnosti si tieto konštrukcie zabezpečíme vopred a od jedného výrobcu, aby sme sa vyhli zbytočným komplikáciám pri dodatočnej montáži a rôznych značkách.

Svetlovody
V súčasnosti sa s obľubou používajú novodobé riešenia na privedenie denného svetla najmä do miestností, ktoré nemajú stenu v priamom styku s exteriérom, napr. na schodiská, do pivníc, skladov či šatníkov. Sú to svetlovody. Vnútro svetlovodnej trubice je z technologicky upraveného hliníka s odrazovou vrstvou, ktorá zaručuje, že denné svetlo sa prenesie cez stropné konštrukcie až do danej miestnosti takmer v 100- percentnej hodnote, a to v závislosti od veľkosti aktívnej zbernej plochy na streche.
Svetlovodmi sa dajú presvetliť aj miesta v obytných priestoroch, ktoré nedokážu osvetliť okná, napríklad kuchynská pracovná doska vo väčšej hĺbke miestnosti, či pracovný stolík pre druhé dieťa, ktorý je umiestnený ďalej od okna.
Pri návrhu si treba uvedomiť, že svetlosť v priestore môže ovplyvniť aj farba, predovšetkým farebnosť ostenia a stien, ale aj pracovných plôch. V zásade platí, že biela farba a svetlé teplé odtiene svetlosť zvyšujú, tmavé a studené farby svetlo pohlcujú.

Umelé osvetlenie
Žiaľ, pri akomkoľvek kvalitnom návrhu okien a iných zdrojov prirodzeného osvetlenia sa bez toho umelého nezaobídeme. Prirodzené svetlo prichádza do miestnosti zvyčajne práve v  dobe, keď sme buď v zamestnaní, alebo v škole, takže si ho naplno môžeme užiť iba cez víkend. Pri návrhu vychádzame z požiadavky, aby hladina potrebného osvetlenia bola nastaviteľná, t.j. umiestnenie a intenzita umelého osvetlenie sa navrhuje podľa činnosti, ktorú budeme na danom mieste vykonávať. Kvôli účelnosti osvetlenia miestnosti radšej zvolíme viac cielene umiestnených svietidiel, ako jedno centrálne.
Ďalšie moderné možnosti osvetlenia nám poskytujú technológie podhľadov a princípy nepriameho osvetlenia.

Správny návrh preslnenia a osvetlenia priestorov teda vychádza zo správneho návrhu okenných konštrukcií a rozmiestnenia svietidiel vhodného výkonu. Treba si však uvedomiť, že okná nenavrhujeme len z hľadiska presvetlenia interiéru, ale vychádzame aj z  teplotechnických a zvukoizolačných vlastností použitých materiálov a konštrukčných riešení. Až takto komplexne navrhnuté riešenia s vhodnými technickými vlastnosťami môžu byť zárukou kvality prostredia v dome pri jeho prevádzke.

(mez)
Snímky: archív redakcie