Snívať je dovolené. Ale radosť je väčšia, ak sa sen stane skutočnosťou, napríklad ten o krásnej parketovej podlahe ako na zámku. Že na to nemáte dostatok financií? Nič sa nedeje, existuje množstvo lacnejších laminátových dekórov, ktoré imitujú kresbu rôznych druhov dreva takmer na nerozoznanie od prírodných materiálov. A viete, že v súčasnosti aj koberce majú čo povedať do trendov zariaďovania interiéru?

Nie je jedno, ako vyzerá nášľapná vrstva podlahy, pretože ide o veľkú plochu, ktorá významne ovplyvňuje celkový vzhľad miestnosti. Každá miestnosť v byte či dome má svoj účel a z toho vyplýva aj charakter záťaže podlahy.
Druh materiálu musí teda predovšetkým spĺňať požiadavky vyplývajúce zo spôsobu zaťaženia. Celková konštrukcia podlahy sa zvyčajne skladá z viacerých vrstiev. Pri pohľade „na zem“ vidíme iba nášľapnú vrstvu. Pod ňou sa nachádza izolačná, ktorej úlohou je izolovať proti vode a zemnej vlhkosti (podlaha na teréne), unikaniu tepla (podlaha medzi vykurovaným a nevykurovaným priestorom), prípadne zvukovo (podlaha na strope medzi poschodiami). Tretia – podkladová je vyrovnávacia alebo spádová vrstva, ktorej úlohou je pripraviť správny podklad pod ostatné vrstvy. Zvyčajne sa vytvára priamo na nosnej konštrukcii stropu.

Nie je jedno, po čom šliapeme
Nášľapná vrstva má okrem dobrej odolnosti voči opotrebeniu spĺňať predovšetkým kritérium estetickosti a ladiť so zariadením interiéru. Podľa druhu materiálu sa môže klásť do malty alebo tmelu, lepí sa alebo ukladá voľne. Okrem toho poznáme aj podlahu bezškárovú (monolitickú) alebo pribíjanú o podklad.
Máme k dispozícii množstvo rôznych druhov materiálov, no výber limituje predovšetkým účel miestnosti. Podlahy môžu byť z keramických alebo kamenných dlaždíc, drevených vlysov či parkiet, z laminátových dielcov, korku, gumy, linolea, PVC alebo kobercov či textilných materiálov. Pre menej náročné miestnosti sa používa aj betónová mazanina alebo samonivelačná podlaha.
Ďalšími fyzikálnymi vlastnosťami ovplyvňujúcimi výber nášľapnej vrstvy sú pevnosť, odolnosť voči oderu a proti vode (podlahy vodonepriepustné, umývateľné), obrusnosť, bezpečnosť proti šmyku, nehorľavosť, farebná stálosť, odolnosť proti chemikáliám, hygienickosť a iné. Neexistuje podlahovina, ktorá by spĺňala všetky vymenované požiadavky. Pri rozhodovaní si teda musíme stanoviť priority a podľa nich sa riadiť.

Podlaha z dlaždíc
Hoci predstavuje najviac používaný materiál na podlahu, nie je vhodná absolútne do všetkých priestorov. Na trhu je veľký výber formátov (veľkostí), farieb aj druhov z hľadiska kvality a technológie výroby. Najčastejšie sa používajú keramické dlaždice, potom dlaždice z umelého či prírodného kameňa a zaujímavý je aj veľmi odolný gress (dlažba z lisovanej kamennej múčky). Rozmery dlaždíc sa pohybujú od 100 x 100 mm až po 800 x 800 mm. Väčšie formáty sú náročnejšia na manipuláciu.
Dlaždice môžu mať povrch od matného až po vysoko lesklý (leštený).
Dlažba sa kladie do malty alebo tmelu, a preto nepotrebuje taký kvalitne vyzretý a vysušený podklad ako lepené či laminátové podlahy. Tento druh podlahy sa navrhuje predovšetkým do predsiení, kuchýň, WC, kúpeľní a komôr, no nájdeme ju aj v obývačkách (v okolí kozubov alebo pri navrhnutom podlahovom vykurovaní).
Podlahy v celom byte sa dajú vyriešiť napríklad použitím jedného druhu dlažby v rôznych odtieňoch, pričom netreba žiadne prahy, či prechodové lišty (bezbariérové riešenie). Tam, kde hrozí možnosť pošmyknutia na mokrom povrchu (kúpeľne, balkóny), musí mať dlažba protišmykovú úpravu. Pri použití dlaždíc v exteriéroch (balkóny, terasy) rozhoduje aj ich mrazuvzdornosť (t.j. nízka nasiakavosť).
Nevýhodou tohto materiálu je nutnosť technologických prestávok pri zhotovení podlahy. Potrebná je určitá doba tuhnutia, tvrdnutia a zretia.
Výhodou dlažieb, okrem vysokej odolnosti voči namáhaniu, je ich nehorľavosť, hygienickosť, veľmi jednoduchý spôsob údržby a v neposlednom rade aj ich estetickosť.

Laminát
Všeobecne predstavuje materiál, ktorý nemá veľmi vysokú mechanickú odolnosť, preto je vhodný do menej namáhaných priestorov. Na trhu sa však objavujú rôzne inovované výrobky s lepšou odolnosťou, ktoré dovoľujú použiť tento druh podlahoviny aj do exponovanejších miestností. Etiketa označenia jednotlivých výrobkov obsahuje aj údaj o ich pevnosti.
Laminátová podlaha predstavuje jeden z cenovo veľmi prístupných druhov podláh, pričom pri dostatočnej pevnosti a kvalite svojím vzhľadom konkuruje prírodným dreveným materiálom. Vyrába sa lisovaním plastov a celulózy. Podlaha z laminátu je dostatočne pevná, pružná, má nízku tepelnú vodivosť a veľmi ľahko i rýchlo sa zhotovuje. Problémom pri jej používaní môže byť trvalé vlhko a voda, následkom čoho sa zdeformuje. Na udržiavanie čistoty stačí povrch utrieť vlhkou handrou s pridaním vhodného saponátu. Vzhľadom na jednoduchosť dennej údržby odporúča sa aj do miestností pre alergikov. Povrch je ošetrený tvrdým lakom, ktorý zaisťuje jej bezprašnosť. Dá sa navrhnúť aj pri podlahovom vykurovaní, no musí to byť materiál, ktorý znáša vyššiu tepelnú záťaž.
Podlaha sa zhotovuje ako plávajúca, t.j. ukladá sa na zvukovoizolačnú fóliu s vynechanými medzerami pri stenách. Lamely sa ukladajú pevne a okrajové lišty sa inštalujú pomocou lepidla, klincov, skrutiek či okrajových svoriek. Lamelové dielce môžu mať vzor jednoduchej, dvojitej alebo trojitej dosky alebo sú vo forme malých krátkych dosák vytvárajúcich motív parkiet či dlaždíc.
Podlahovina potrebuje dokonale hladký, rovný a suchý povrch podkladu. Vzhľadom na svoju malú hrúbku (5 až 11 mm) sa laminát dá položiť aj na pôvodné podlahy (bez ich vybúrania). Musíme ho však oddeliť izolačnou polyuretánovou vložkou. Škáry a prechody na iné druhy podláh sa prekrývajú prechodovými lištami z mosadze, antikoru, z tvrdeného plastu alebo hliníka.
Výhodou laminátových podláh je ich finančná dostupnosť, pekný vzhľad, farebná stálosť ako aj jednoduchá údržba.

Drevo
Drevené podlahy môžu byť vo forme paluboviek (z dosák), z vlysov alebo parkiet. Drevo na podlahe nachádza svoje uplatnenie nielen v rodinných či bytových domoch (v obývacích izbách či spálňach), kde predstavuje veľmi estetickú a teplú podlahovinu, ale aj v stavbách občianskej vybavenosti (v školách, telocvičniach, fitnes centrách, atď.). Podlahovina sa pribíja k dreveným vankúšom osadeným v izolačnej vrstve alebo sa celoplošne lepí k podkladu. Drevená podlaha je veľmi citlivá na zabudovanú vlhkosť, preto musí byť podklad pre celoplošné lepenie nielen kvalitne zhotovený a dokonale rovný, ale aj dostatočne suchý a vyzretý. Napríklad samonivelačná podkladová vrstva by mala zrieť aspoň tri týždne. Zabudovaná vlhkosť môže spôsobiť poruchy – vydutie podlahy.
Drevená podlaha sa inštaluje ako plávajúca, čiže pod nášľapnú vrstvu sa rozprestrie izolácia proti krokovému hluku a pri stenách treba podlahu dilatovať – nemá sa ich dotýkať. Jedno- až dvojcentimetrové škáry po obvode sa prekryjú rohovou lištou. Po stuhnutí a vysušení sa povrch podlahy vybrúsi, prípadne namorí. Nalakovaním a vyleštením zvýšime jej pevnosť i životnosť. Na trhu sú dostať dielce vopred povrchovo upravené viacnásobnou aplikáciou vysoko tvrdených lakov.
Drevené podlahy sú veľmi estetické a na dotyk teplé. Vyššia kvalita i trvanlivosť sa dá dosiahnuť použitím tvrdého dreva. Podlahy z mäkkých ihličnatých drevín sú málo odolné voči mechanickému namáhaniu a ich poškodeniu nedokáže zabrániť ani povrchová úprava vysoko tvrdeným lakom. Cena takejto podlahy je približne dva- až trikrát vyššia ako pri laminátových materiáloch.

Korok
Medzi drevené podlahy zaraďujeme aj podlahoviny z korku. Nášľapná vrstva je veľmi tenká a na dotyk príjemná. Vyrába sa lisovaním korku s lepidlami, ktoré dodávajú podlahovine odolnosť proti mechanickému namáhaniu. Korok dostať vo forme dlaždíc rôznych veľkostí. Podlahovina sa lepí na podklad bez škár, t.j. na tupo. Na vzhľad veľmi estetická podlahovina bola kedysi veľmi obľúbená, dnes jej však konkuruje laminát.
Podlaha má viacero výhodných vlastností – ľahko sa udržiava a čo sa týka tepelnej prijímavosti, je asi najteplejšia, akú dostať na našom trhu. Používa sa najmä do kuchýň a do detských izieb a v súčasnosti je hitom aj pre kúpeľne, kde nahrádza studenú dlažbu. Musí mať však špeciálnu vodeodolnú (hydrofóbnu) povrchovú úpravu.

Linoleum, PVC a guma
Tieto materiály zaraďujeme do kategórie lepených podláh. Sú to dostatočne pevné a hygienicky udržiavateľné podlahoviny.
Linoleum sa vyrába z ľanového oleja, korku, pilín a živice. Na trhu je k dispozícii veľké množstvo vzorov (drevo, dlažba, mramor, kameň) s vysokou variabilitou a možnosťou kombinovania. Podlaha je pomerne nenáročná na údržbu, dostatočne odolná proti bežným chemikáliám, poškriabaniu či obrusu.
Podlahovina z PVC môže byť homogénna a heterogénna. Homogénna je jednovrstvová, má kratšiu životnosť, je však lacnejšia. Heterogénna, ktorá je zložená z viacerých vrstiev PVC, dosahuje lepšie parametre: dlhšiu životnosť a vyššiu pružnosť i pevnosť zásluhou skleného vlákna, ktoré je v nosnej vrstve podlahy. Podlahovina sa vyrába v rôznych vzoroch vrátane imitácií dreva (potlač hornej vrstvy).
PVC - podlahaneelektrizuje, nie je šmykľavá a ľahko sa čistí. Nespornou výhodou tejto podlahoviny je redukcia hluku. PVC sa odporúča do menej namáhaných priestorov, ako sú izby, šatníky, spálne, detské izby... Podlahovina sa lepí celoplošne a jednotlivé škáry sa dodatočne zvaria. Keďže ide o technológiu lepenia, aby nedošlo k znehodnoteniu podlahy, podklad musí byť dokonale suchý a rovný. Rôzne drobné nerovnosti sa totiž neskôr „vykreslia“ na povrchu a vlhkosť zase môže odtrhnúť podlahovinu od podkladu. Nevýhodou je jej horľavosť a potreba pravidelnej aplikácie pást alebo iných leštiacich prostriedkov.
PVC podlahoviny sú farebne stále a dosahujú pomerne dlhú životnosť.
Gumové lepené podlahy sa vyrábajú z kaučuku. Na podklad sa celoplošne lepia alebo len voľne uložia. Vyššia trvanlivosť podlahoviny sa prenáša do jej ceny. Guma je antistatický materiál s tepelnoizolačnou schopnosťou a dostatočnou farebnou stálosťou.
Výhodou lepených podlahovín je možnosť ich použitia pri rekonštrukciách. Dajú sa totiž nalepiť na drevené podlahy, ktoré sú dostatočne pevné, rovnako aj na dlažby, ktoré však treba kvalitne vytmeliť a prebrúsiť do roviny.

Textil
Koberce alebo podlahoviny z textilu sa už používajú dlho a prakticky stále, pretože majú niektoré nenahraditeľné vlastnosti: vysokú zvukovú a tepelnoizolačnú schopnosť a možnosť jednoduchého prispôsobenia sa rozmerom miestnosti i rozostavanému nábytku. Bohatosť vzorov a tvarového dizajnu ako aj cenová dostupnosť sú ďalšie z výhod. Druh a kvalita výrobku je určená druhom materiálu a technológiou výroby či povrchovej úpravy.
Pri výbere rozmeru koberca sa zvyčajne rozhodujeme podľa jeho šírky (200, 300, 366, 400 a 500 cm), a to v závislosti od veľkosti pôdorysu miestnosti. Zvyčajne však treba počítať aj z určitým odpadom. Koberce v tvare štvorcov sú finančne náročnejšie, ale umožňujú vytvorenie zaujímavého kreatívneho vzoru, pričom znižujú spotrebu na minimum. Takisto pri poškodení koberca je možná jednoduchá výmena jednotlivého štvorca, čo znižuje neskoršie finančné náklady. Niektoré drahšie celoplošné koberce, vyrobené technológiou super teflon protection zo špeciálnych mikrovlákien, nevpustia špinu dovnútra, čo zabezpečuje ich jednoduchú údržbu.

Metrážové koberce sa najčastejšie vyrábajú všívaním, a to z navzájom prepletených polypropylénových vlákien. Sú trvácne a zásluhou špeciálnej úpravy aj odolné voči škvrnám (stačí ich utrieť vlhkou handrou). Používajú sa preto do vstupných hál, na schodištia a do iných namáhaných priestorov. Vpichovanie predstavuje efektívny spôsob spracovania druhotných textílií na podlahové krytiny nižšej cenovej kategórie. Majú kratšiu životnosť a používajú sa napr. vo výstavných miestnostiach či veľtržných halách. Tkaním sa zhotovujú tzv. bouclé a axminsterské koberce.
Povrchová úprava kobercov môže byť strihaná, uzlíková alebo kombinovaná. Strihaná so svojím mäkkým vzhľadom je určená do málo namáhaných priestorov, ako je spálňa či obývacia izba. Pri uzlíkovej úprave tvoria povrch koberca slučky vlákien. Smietky sa zvyčajne udržia na povrchu, čo uľahčuje čistenie podlahy. Tento typ koberca je vhodný pre všetky priestory v dome, kde sa tiež vyžaduje komfort a mäkkosť.

Liate podlahy
Sú charakteristické tým, že nemajú žiadne škáry. Používajú sa pri požiadavke nepriepustnosti podlahy (v garážach) dokonalej hygienickosti (v nemocniciach) alebo na zvýraznenie veľkého priestoru (v spoločenských miestnostiach). Do tejto skupiny zaraďujeme finančne náročné terazzové liate podlahy z umelého kameňa a špeciálne samonivelačné podlahy určené do garáží, prípadne komôr a kotolní.
Terazzové podlahy vyniknú v reprezentačných priestoroch, napríklad vo vstupoch do administratívnych či verejných budov. V rodinných domoch sú vhodné napríklad do obývacej izby či do kuchyne. Hygienická, veľmi estetická a odolná podlaha dosahuje životnosť až viac ako 80 rokov.

Bezškárové podlahy vyrobené z chemických zmesí s lepidlami a tvrdidlami sú vhodné tam, kde hrozí kontaminácia olejmi, benzínom alebo inými chemikáliami. Vďaka svojej nízkej prijímavosti sú to teplé, príjemné podlahoviny s dostatočnou pevnosťou. V prípade potreby môžeme zvýšiť ich odolnosť nanesením špeciálneho, vode a chemikáliám odolného náteru. Tým sa dá miestnosť dotvoriť aj farebne.
Pri výbere druhu podlahoviny musíme teda brať do úvahy účel miestnosti a z toho vyplývajúcu záťaž, ako aj estetickú stránku a, samozrejme, nenáročnosť údržby. Správne zvolená podlaha je praktická, funkčná ale aj schopná priestor zútulniť.

(mez)
Snímky: archív redakcie