Nosné konštrukcie objektu limitujú najväčší rozmer jednotlivých miestností, no na to, aby na pôdoryse domu vznikol byt so všetkými potrebnými miestnosťami, musíme zhotoviť nenosné stavebné konštrukcie, tzv. priečky. Ich úlohou je fyzicky oddeľovať priestory, dostatočne ich izolovať zvukovo i tepelne a okrem toho, majú mať tieto konštrukcie požadovanú protipožiarnu odolnosť. Atraktívne tvary a povrchy priečok navyše architektonicky dotvárajú vzhľad interiéru.

Priečky môžeme zhotovovať mokrým spôsobom (murovať z kusových stavív či monoliticky) alebo suchým (montovať z dielcov). Murované priečky sa najviac uplatňujú v bytovom sektore a vo výstavbe rodinných domov. V poslednej dobe sa však čoraz viac používajú montované priečky. Ich obrovskou výhodou je veľmi rýchla montáž a dokonalý povrchový vzhľad.
Pri niektorých typoch budov je veľkou výhodou montovaných priečok aj možnosť ich demontáže, t.j. vtedy, ak potrebujeme dosiahnuť variabilitu interiéru. Kvôli tejto vlastnosti nachádzajú montované konštrukcie svoje uplatnenie najmä v objektoch občianskej výstavby, ako sú administratívne budovy, hotely, ale i školy a nemocnice. Obľúbené sú však aj v individuálnej výstavbe.

Murované konštrukcie
Na zhotovenie murovaných priečok sa používajú tvarovky, ktoré majú rovnakú výšku ako nosné tehly, a preto nedochádza k problémom pri ich napojení. Každý výrobca nosných kusových stavív má v ponuke aj tvarovky na zhotovenie priečok. Hrúbka konštrukcie závisí od konkrétneho projektu a od technických požiadaviek na oddelenie jednotlivých miestností.
Priečka môže mať hrúbku 60 mm (resp. 75 mm) alebo až 150 mm. S hrúbkou narastá jej zvukovoizolačná schopnosť i protipožiarna únosnosť. Nezanedbateľná je aj požiadavka tepelnej izolácie medzi dvoma miestnosťami s rôznymi teplotami v interiéri.
Tehlové tvarovky na priečky majú dutiny, sú teda ľahké a dobre sa s nimi manipuluje. Výška je taká istá ako u obvodového alebo vnútorného nosného muriva. Preto sa jednotlivé rady priečky dajú zapúšťať do nosných a obvodových múrov ozubmi alebo kapsami, čo predstavuje starší spôsob kotvenia ku zvislým nosným konštrukciám. Dnes sa používa  kotvenie kovovými príložkami tvaru L alebo oceľovou výstužou.
Kvôli požiadavkám na zvukovú izoláciu by hrúbka priečky mala dosahovať viac ako 100 mm. V praxi sa však stretávame aj s menšími hrúbkami, najmä ak ide o oddelenie napr. WC od kúpeľne či kúpeľne od kuchyne. Pri priečkach medzi obytnými miestnosťami by sme mali kvôli akustickej pohode použiť väčšiu hrúbku.
Výhodou priečok z tehlových tvaroviek je ich vyššia hmotnosť a s tým súvisiaca tepelná akumulácia, čo kvalitatívne prispieva k tepelnej pohode v interiéri. Výrobcovia tehlových tvaroviek na murovanie priečok ponúkajú priečkovky hrúbky 80, 115 a 140 mm a výšky 238 mm. Tieto dielce majú index zvukovej nepriezvučnosti 39 alebo 44 decibelov a ich požiarna odolnosť je 120 minút. Majú teda vynikajúce zvukovoizolačné i protipožiarne parametre.
Ľahký betón je v súčasnosti najviac používané stavivo na zhotovenie priečok. Výhodou takéhoto muriva je homogénnosť vo všetkých smeroch a potrebná pevnosť, ľahká manipulácia a v neposlednom rade jednoduché zhotovenie drážok a rýh na osadenie inštalácií. Pri murive s perom a drážkou maltujeme len ložné škáry (dokonca len na hrúbku 2 až 3 mm), čím zjednodušujeme výrobu a urýchľujeme výstavbu.
Tvarovky sa vyrábajú z piesku pridaním spojiva – cementu a vápna (vápenno-pieskové tvárnice). Pridaný hliník zaručuje správne „nakysnutie“ a zmenšenie objemovej hmotnosti. V závislosti od množstva cementu sa vyrábajú rôzne druhy tvaroviek, ktoré sa označujú podľa pevnosti. Pri výrobe pórobetónových tvaroviek sa používa elektrárenský popolček (ekologické zhodnotenie priemyselného odpadu).
Stavivá z ľahkého betónu majú dutinky a póry rozmiestnené rovnomerne v celom objeme a zaručujú dobré tepelnotechnické i zvukoizolačné vlastnosti priečok. Na rozdiel od tehlového muriva, zvyčajne nevznikajú na ploche väčšie nerovnosti, a preto hrúbka omietky môže byť menšia.
Priečky z pórobetónu sú v obytných i občianskych stavbách čoraz populárnejšie. Ich presnosť zaručuje aj kvalitu hotových stien. Na výber máme tvarovky s perom a drážkou alebo s rovnými čelami.

Monolitický sklobetón
Sklobetónová priečka sa v súčasnosti teší veľkej obľube a je k dispozícii v oveľa farebnejšej podobe ako kedysi. Môžeme si vybrať z rôznych pastelových farieb sklených tvaroviek, a to v závislosti od farebnosti interiéru. Výhodou sklobetónu je jeho priesvitnosť, no zároveň nepriehľadnosť, nevýhodou sa javí značná hmotnosť a nedostatočná zvuková a tepelná izolačná schopnosť. Sklobetónová priečka sa muruje pomocou cementovej malty alebo jemného betónu. Ak je jej plocha väčšia ako 2 m2, musí byť vystužená vo všetkých radoch a stĺpcoch, t.j. vo všetkých škárach. Sklené tvarovky sa preto vždy kladú na strih. Sklobetón sa najčastejšie používa ako „nadstavec“ murovanej priečky na presvetlenie susedných priestorov. Priečka zo sklobetónu môže však byť zhotovená aj na celú svetlú výšku podlažia, ale v tom prípade by mal byť betónový soklík asi 5 cm nad nášľapnou vrstvou podlahy.

Montované priečky
Osadzujú sa až po zhotovení nášľapných vrstiev podláh a omietnutí stropov. Po ich zmontovaní sa steny interiéru iba premaľujú. V súčasnosti sa používajú priečky na báze dreva, sadrokartónu, kovov, skla i plastov. Ich zhotovenie je časovo oveľa menej náročné aj preto, že nepotrebuje žiadne technologické prestávky. Montované priečky sa navrhujú v občianskych stavbách, ale i v rodinných domoch.
Sadrokartónová priečka má nosnú konštrukciu z pozinkovaných alebo drevených zvislých profilov, na ktoré sú samoreznými skrutkami alebo sponkami uchytené sadrokartónové tabule. Používajú sa tri druhy sadrokartónu: biely do interiéru, zelený (odolný proti vode) a ružový (protipožiarny). Ich hrúbky závisia od veľkosti navrhnutej steny.
Výrobcovia ponúkajú panely hrúbky 10 mm,12,5 mm, 15 mm a 18 mm. Šírka tabúl je 1 250 mm a výška 2,6 alebo 3 m. V mieste osadenia skriniek, políc, či zariaďovacích predmetov treba nosné profily navrhnúť hustejšie, aby preniesli zaťaženie. Po osadení a zakotvení nosných profilov do podlahy a stropu sa najprv oplášti jedna strana na vodorovné profily, zhotovia sa inštalácie a vytvoria potrebné otvory na ich prestupy, potom sa vloží tepelná, resp. zvuková izolácia – minerálna vlna a na záver sa oplášti druhá strana.
Sadrokartón siaha od podlahy až pod strop bez akýchkoľvek škár. Prípadné malé škáry medzi stropom a stenou sa vytmelia akrylátovým tmelom. Ak sa priečka nachádza v kuchyni alebo v kúpeľni a tvorí podklad pod obklad, zvolíme si vodeodolný zelený sadrokartón.
Sadrokartónová priečka sa dá vyhotoviť v rôznych tvaroch (napríklad aj v tvare oblúka) a môže mať aj výklenky, niky či ozdobné profily. Výhodou je jej nízka hmotnosť a v závislosti od druhu izolácie aj dobrá zvukovo či tepelnoizolačná schopnosť. V porovnaní s murovanými konštrukciami ide o oveľa rýchlejšiu výstavbu, pričom dokonale rovný a hladký povrch možno jednoducho vymaľovať. Hrúbka priečok je porovnateľná s murovanými.
Drevená priečka má podobnú konštrukciu ako sadrokartónová, rozdiel je len v tom, že obkladový materiál je z dreva. Drevené hranoly sa ukotvia do podlahy a stropu a na ne sa skrutkami uchytia drevoštiepkové dosky alebo preglejky. Obklad je zhotovený z oboch strán, pričom stred priečky je vyplnený tepelnou a akustickou izoláciou väčšinou z minerálnej vlny. Nevýhodou oproti sadrokartónovým priečkam je ich horľavosť, ktorú môžeme znížiť vhodnou povrchovou úpravou (omietnutím, keramickým obkladom).
Drevoštiepkové dosky sú lisované s lepidlom, ktoré nie je vo vode rozpustné, preto ich môžeme povrchovo upraviť aj stierkami. Samotné obkladové dosky nemajú pohľadovú plochu, a preto ich treba povrchovo upraviť – tapetovaním, premaľovaním či obkladom. Pri použití preglejok, ktoré majú vlastnú kresbu, stačí povrch priečky namoriť a nalakovať. Existujú tabule s hotovou povrchovou úpravou, v tomto prípade iba ozdobne prekryjeme skrutky.
Sklená priečka sa navrhuje do interiérov vtedy, ak priestory potrebujeme oddeliť iba akusticky, ale nie tepelne či opticky. Práve naopak, presklenie sa dá využívať na získanie dodatočného presvetlenia susednej miestnosti. Ako nosná konštrukcia sklenej priečky slúži drevený, plastový alebo kovový rám, do ktorého sa osadí zvyčajne izolačné dvojsklo. Pri návrhu posuvnej alebo skladacej priečky, môžeme podľa potreby priestor zväčšovať alebo zmenšovať.
Pri návrhoch sklenených priečok je veľmi dôležitá svetlá výška miestností. Ak ide o výšku nad 2, 8 m, je lepšie priečku rozdeliť aj vodorovnými priečlami a otvárať len dolnú časť. Vrchná časť ostane ako svetlík – zabudovaná na pevno.
Prostredníctvom montovaných priečok sa dajú upraviť na bývanie aj predtým neobytné priestory – pivnice, sklady, podkrovné priestory, atď. Ich výhodou je totiž veľmi nízka hmotnosť, čo neznamená prílišné zvýšenie zaťaženia nosnej konštrukcie stropu.

Iný spôsob delenia priestoru
V súčasnosti sú trendom veľké otvorené priestory, ktoré môžeme rozdeliť na jednotlivé obytné zóny, napríklad len opticky – t.j. vhodným nábytkom (skriňovou alebo policovou zostavou). Obľúbené sú aj rôzne dekoračné steny – drevené, kvetinové, ale aj záclony či závesy, ktoré ladia so zariadením interiéru.
Opticky sa zvyčajne oddeľuje jedálenská časť či oddychová zóna od kuchynskej časti, ale dá sa vytvoriť aj pracovný kút alebo kútik pre dieťa na hranie. Oddeľovať miesto na spanie iba opticky sa veľmi neodporúča, zvlášť, keď ostatnú časť miestnosti využívajú ďalší členovia domácnosti aj v neskorých nočných hodinách. Optické delenie je nevyhnutné v menších bytoch, keď potrebujeme v jednom priestore vytvoriť viacero typov obytných zón.

Pri návrhu a zhotovovaní deliacich konštrukcií vychádzame predovšetkým z účelu miestností, ktoré treba navzájom oddeliť. Priečky z kusových stavív a monolitické znamenajú zvýšenie zaťaženia stropnej konštrukcie s ktorým treba vopred počítať.

(mez)
Snímky: archív redakcie