Pod pojmom vykurovacie teleso chápeme posledný článok vykurovacej sústavy, ktorého úlohou je odovzdať do vykurovaného priestoru teplo privedené zo zdroja.

Výkon vykurovacích telies sa stanovuje na základe výpočtu tepelných strát pre každú miestnosť samostatne, pričom tepelný výkon má byť väčší ako je celková tepelná strata priestoru. Teda prvým predpokladom úspor je dostatočný tepelný odpor obvodovej konštrukcie a potom správny návrh spôsobu vykurovania vzhľadom na prevádzku objektu.

Postup pri výbere

Prevádzkové náklady a dostupnosť energií sú počiatočné kritériá, ktoré rozhodujú o výbere vykurovacích telies. Ďalšie dôležité hodnoty predstavujú úspornosť, spoľahlivosť a šetrnosť voči životnému prostrediu. Tiež nás zaujíma užívateľský komfort, t. j. minimálne nároky na obsluhu a údržbu.

Pri rozhodovaní zvažujeme a porovnávame viaceré vhodné alternatívy, vzhľadom na druh vykurovacieho telesa, spôsob šírenia tepla do priestoru a zodpovedajúcu reguláciu.

O výške potreby tepla na vykurovanie rozhoduje aj to, či ide o dom energeticky náročný, energeticky úsporný dom, či nízkoenergetický, pasívny alebo dokonca nulový.

Pravidlo tepelnej pohody
Aby sme v interiéri mali stále vhodnú teplotu, musíme dodržať určité pravidlá. Napríklad rozdiel povrchovej teploty pevných objektov (stien, podláh, okien, dverí ako aj nábytku a ďalšieho vybavenia miestnosti) a teploty vzduchu by nemal byť väčší než 4 °C a súčet týchto teplôt by sa mal pohybovať okolo 38 °C. Ak je teplota povrchu steny 18 °C, stačí nám vykurovať miestnosť na 20 °C a budeme sa cítiť príjemne. Ak však povrch steny dosahuje len 14 °C, musíme miestnosť vykúriť až na 24 °C, pretože inak budeme mať pocit chladu. Zvýšenie teploty v priestore o 1 ºC vykurovaním však znamená zvýšenie spotreby energie o minimálne 6 %. Ďalší stupeň navyše znamená ďalších 6 % (nie však 12 %, ale 6 % z predchádzajúcich 106 %). Z tohto vyplýva, že zvýšenie teploty o 3 ºC znamená nárast spotreby energie na kúrenie takmer o 20 %!
Návrh vykurovacích telies teda závisí aj od povrchovej teploty v miestnosti.

Druhy vykurovacích telies
Vykurovacie telesá používané pre vykurovacie sústavy obytných a rodinných domov rozoznávame:
a) podľa materiálu, z ktorého sú vyrobené (oceľové, liatinové, z medeného plechu, keramické),
b) podľa druhu teplonosnej látky (vodné, parné a teplovzdušné, olejové, elektrické),
c) podľa teploty teplonosnej látky a spôsobu odovzdávania tepla (konvekčné a sálavé).
Najrozsiahlejšie rozdelenie vykurovacích telies predstavuje delenie podľa ich tvaru.
Rúrové hady sa zhotovujú z hladkých rúr a vyrábajú sa v rôznych rozmeroch, tvaroch i výkonoch. Svoje použitie nachádzajú hlavne tam, kde je potrebné vytvoriť tepelnú clonu.
Rúrové registre vznikajú spojením viacerých horizontálnych rúr vertikálnymi rozdeľovacími komorami na koncoch a používajú sa pri nedostatku miesta.
Rebrové rúry môžu byť liatinové, oceľové alebo medené. Teplo do okolia odovzdávajú prostredníctvom rebier a práve kvôli problematickému odstraňovaniu prachu z nich nie sú veľmi hygienické.
Radiátory predstavujú najbežnejšie a najpoužívanejšie vykurovacie telesá. Môžu byť liatinové, oceľové, keramické a tiež článkové, ďalej ako sálavé panely alebo plochy.
Konvektory sú skriňové vykurovacie telesá, v ktorých sú vykurovacie články zakryté bez redukovania ich účinnosti.
Vykurovacie skrine sa používajú najčastejšie pri teplovzdušnom vykurovaní. Skriňa sa skladá z vonkajšieho plášťa, tenkých rebrových rúr a ventilátora s elektromotorom.
Okrem toho existujú rôzne dekoratívne vykurovacie telesá. Dôležité je, aby sme sa pre ne nerozhodovali len z hľadiska ich dizajnu – treba si všímať aj ich úžitkovú hodnotu, funkčnosť a technické parametre.

Panelové radiátory
V panelových radiátoroch je teplonosným médiom voda a teplota sa reguluje pootočením uzáveru. Svojím tvarom „zapadnú“ do každej miestnosti. Kolekcie vykurovacích panelov dnes mávajú design s neobvyklým rúrkovým napojením a ozdobnou lištou, ktorá môže byť okrem chrómu aj bielej farby alebo z pravého javoru, višne či orecha.
Okrem radiátorov s predným profilovaným panelom si možno vybrať aj radiátor s hladkým panelom. Panel musí byť napojený na zdroj tepla. Môže ním byť plynový alebo elektrický kotol, ktorý zohrieva vodu ako teplonosné médium. Pri panelových radiátoroch nie je problémom navrhnúť a potom inštalovať vhodnú veľkosť vykurovacích telies, a tým zaručiť požadovaný výkon v každej miestnosti.
Sálavé teplo vykurovacích panelov priamo ohrieva osoby, predmety a plochy, ktoré sa nachádzajú v zóne sálania, a až potom sa sprostredkovane ohrieva vzduch. Vykurovacie panely sa používajú buď ako hlavné vykurovanie, alebo len na prikurovanie – doplnkové teplo.

Kúpeľňové radiátory môžu byť napojené na rozvod ústredného vykurovania alebo sa zapájajú do elektrickej siete. Teleso môžeme doplniť termostatickou vykurovacou tyčou, ktorá zvyšuje komfort pri jeho používaní. Vykurovacia tyč sa vkladá do radiátora, pričom zostane prístupný len ovládací prvok so štyrmi základnými funkciami: Prvá z nich vďaka termostatu udržuje stálu teplotu v miestnosti, ďalšia umožňuje naprogramovať teleso na dobu dvoch hodín na plný výkon (napríklad na vysušenie mokrých uterákov), tretia funkcia šetrí energiu znížením teploty o 3,5 °C oproti teplote v miestnosti, a pri nastavení na poslednú zamedzíme poklesu teploty v kúpeľni pod 7 °C.

Úsporné a rýchle kúrenie
V súčasnosti vzrastá záujem o vykurovacie telesá, ktoré rýchlo reagujú na zmeny tepelnej záťaže, napr. na sálanie slnka, pohyb osôb v miestnosti a podobne. Tieto úlohy najlepšie spĺňajú konvektorové vykurovacie telesá, ktoré pracujú na princípe konvekcie, pretože prúdenie vzduchu pomáha rýchlemu vykúreniu miestnosti a udržiava požadovanú teplotu v prostredí. Teplý vzduch sa dostáva k stropu, kde chladne a „padá“ k podlahe. Cirkuláciou priestorom sa vracia späť ku konvektoru. V porovnaní s klasickým radiátorom (kde sa tiež teplo zabezpečuje konvekciou) je teplota v miestnosti rozdelená rovnomernejšie medzi stropom a podlahou, čo je pre človeka menej dráždivé, a preto je klíma príjemnejšia.
Vykurovacie telesá s inovatívnou technológiou, t. j. s veľmi nízkym obsahom vody, vykurujú  rýchlo a rovnomerne a výsledkom tejto kombinácie je úspora energie, ale tiež zníženie ročnej spotreby CO2, čo výrazne prispieva k väčšej čistote ovzdušia. Šetríme tým, že ohrev malého množstva vody je efektívnejší a ekonomickejší, pričom rýchlejšie dosiahneme požadovanú teplotu v miestnosti. Tento typ vykurovacích telies je vhodný najmä pri prerušovanom spôsobe vykurovania.
Konvektory sú cenovo náročnejšie ako klasické radiátory. Vyrábajú sa v rôznych typoch. Nástenné sa inštalujú na stenu pod okno (môžu mať spodný prívod). Existujú v rôznych hĺbkach a dĺžkach. Konvektorové lavice majú najčastejšie dosku z umelého kameňa. Tiež si môžeme vybrať lavice bez dosky, či už ako stojaté alebo nástenné. Podlahové konvektory s ventilátorom sa hodia do kúpeľne, ktorá má veľké presklenné steny, ako sú napríklad francúzske okná (zabraňujú roseniu skiel). Konvektorové teleso s dreveným krytom je navyše ekologické. V tejto kategórii nájdeme aj telesá s inteligentným mikroprocesorom pre reguláciu vykurovania a high-tech aktivátory na zvýšenie výkonu telesa.

Vykurovacie rebríky
Najjednoduchšie riešenie predstavujú rebríkové vykurovacie telesá. Sú to vlastne plastom izolované vykurovacie tyče, ktorých teplotu ovláda termostat. Môžeme ich umiestniť prakticky kdekoľvek. V kúpeľni  slúžia tiež ako sušiak na uteráky. Vyrábajú sa v rôznych veľkostiach, tvaroch i farbách. Ich cena je pomerne nízka, výrazne si priplatíme len za farebné vyhotovenie a niekoľkonásobne sa vyšplhá pri rebríkoch z antikora, chrómu alebo v kombinácii kovu a skla. K rebríkovému telesu môžeme pridať aj prídavné zariadenie, ktoré nám zaistí teplo i v dobe, keď nie je vykurovacia sezóna. Prídavné zariadenie sa napája z elektrickej zásuvky. Takéto riešenie umožňujú aj niektoré typy klasických radiátorov.

Teplovzdušné zariadenia
Teplovzdušné vykurovacie telesá sú napojené na elektrinu a vybavené ventilátorom, ktorý umožňuje rýchle prúdenie teplého vzduchu. Ich veľkou výhodou je rýchle vyhriatie priestoru, nízka cena a možnosť premiestňovania. No ak hovoríme o šetrení energie, tak tieto telesá nie sú veľmi výhodné, pretože dosahujú veľkú okamžitú spotreba elektrickej energie. Väčšina teplovzdušných ventilátorov má elektrický príkon 1 až 2 kW. Používajú sa najmä v kúpeľniach, na vykúrenie tohto priestoru teplým vzduchom stačí väčšinou jedno zariadenie s tepelným výkonom cca 500 W. Výkon sa dá jednoducho nastavovať podľa okamžitej potreby. Regulácia je obvykle v šiestich až desiatich výkonových stupňoch. Dôležité je, aby sme tieto telesá používali naozaj iba operatívne, pri potrebe rýchleho prehriatia miestnosti.

Infračervené vykurovanie
Ide v podstate o obdobu slnečného žiarenia bez škodlivých UV lúčov a bez viditeľného svetla. Novodobé nekovové materiály sú schopné okamžite vydávať teplo (úspora energie), ktoré sa potom rozdeľuje do priestoru. Vykurovacie panely sú vzhľadné a absolútne nehlučné.  Hoci máme pri nich pocit, ako by sme boli pri kachliach, nenastáva žiaden úbytok kyslíka a nemení sa ani vlhkosť.

Sálavé vykurovacie panely odovzdávajú teplo do priestoru v prvom rade sálaním (infračervená energia o vlnovej dlžke 7 - 10 µm).  Táto energia sa po dopade na akékoľvek pevné telesá mení na teplo – ohrieva všetky predmety, ktoré sú jej vystavené.

Mnohé stavebné konštrukcie (steny, stropy, podlahy) si dokážu teplo nahromadiť – naakumulovať a sekundárne ho vracať do vykurovaného priestoru (emisivita materiálov). Svojou teplotou tak prispievajú k tepelnej pohode. Práve v schopnosti stavebných materiálov akumulovať „infrateplo" spočíva princíp nízkoteplotného infračerveného vykurovania.

Zabezpečuje rovnomerné rozloženie teploty v priestore, pri bežnej výške obytného priestoru (asi 2,65 m) nie je rozdiel teplôt medzi stropom a podlahou väčší ako 2 °C. Pri klasickom spôsobe kúrenia to môže byť až 8 °C.
Úspora sálavým kúrením je dosiahnutá tým, že priestorová teplota proti bežným tepelným systémom, pri zachovaní rovnakého pocitu tepla, môže byť znížená o 2 až 3 °C. Ak je teplovlnné kúrenie navrhnuté ako hlavný zdroj tepla, je možné pri použití kvalitnej regulácie počítať s úsporou elektrickej energie až o 20 %  i viac.

Akumulačné radiátory
Srdcom elektrických radiátorov sú akumulačné dosky. Vyrábajú sa napr. zo šamotu a ďalších prírodných surovín, ktoré sú špeciálne vyvinuté pre elektrické akumulačné vykurovanie. Materiál sa vyznačuje vysokou akumulačnou schopnosťou a rýchlou pripravenosťou na vykurovanie. Akumulačné jadro tvoria napr. paralelne zapojené vykurovacie akumulačné dosky. V každej z nich je zaliaty vykurovací vodič, ktorý sa zahrieva. Sú lisované pod vysokým tlakom, čím sa dosiahne vysoká hustota materiálu, a teda aj vysoká akumulačná schopnosť. Inými slovami – radiátor pojme veľké množstvo tepla. Akumulačné dosky majú na povrchu slabú keramickú vrstvu (film), vďaka tomu nevsakujú vlhkosť, ktorá sa tvorí napríklad v kúpeľni. Preto ich môžeme umiestniť do vlhkých a mokrých priestorov.
Keď teplota vzduchu klesne na 19,5 ° C, termostat zapne prívod elektrického prúdu na dobu cca 8 až 12 minút, akumulačný radiátor sa dohreje a teplota v miestnosti sa zvýši na 20,5 ° C. Termostat potom prívod elektrickej energie zase preruší, a to na tak dlho, kým teplota vzduchu v miestnosti opäť neklesne na 19,5 ° C. Doba vypnutia býva 40 až 70 minút. Čím je miestnosť lepšie zateplená, tým je doba vypnutia dlhšia a čas zapnutia kratší, čiže viac ušetríme. Aj v dobe, keď je prívod elektrickej energie prerušený, radiátor sála teplo naďalej.
Tento postup sa stále dokola opakuje. Pre nočný čas sa odporúča nastaviť termostat na nižšiu teplotu. Radiátor tak spotrebuje za noc menej prúdu a obytný priestor úplne nevychladne. Ráno sa nastaví termostat znovu na pôvodnú teplotu a miestnosť sa opäť rýchlo zohreje. Prestavovanie výšky teploty sa týka mechanicky ovládaných termostatov. Pri digitálnych zariadeniach sa dá teplota naprogramovať na celý týždeň, bez potreby ručnej manipulácie.

Vykurovacie telesá ako dekorácie

Mramorové vykurovacie dosky sú plošné vykurovacie telesá, ktoré sa zapájajú na elektrickú sieť s menovitým napätím 220 V. Ich montáž je veľmi jednoduchá, pričom sa môžu osadzovať vodorovne aj kolmo. Majú vysokú životnosť, dekoračný charakter, vyžarujú príjemné teplo (sálavé) a teplota povrchu nedosahuje výšku, ktorá by mohla spôsobiť popálenie. Umiestňujú sa na vnútorné steny, aby sme využívali akumulačnú schopnosť stien.

Približne 5 – 7 hodín za deň (24 hod.) potrebujú prijímať energiu. Zapájajú sa cez termostat, pomocou ktorého ich môžeme regulovať.

Dekoračné vykurovacie panely sú vyrobené z prírodných dekoračných žúl alebo mramorov, môžu byť napojené na akýkoľvek druh vykurovacej sústavy (drevo, uhlie, plyn, elektrická či solárna energia). Majú hladký povrch, ktorý zaručuje vysokú hygienickosť, zaberajú malý priestor (majú hrúbku cca 8 cm) a sú vhodné aj pre alergikov (sálavé teplo). Naakumulované teplo sála približne 120 min. po vypnutí kúrenia.

Kozuby a kachle
Medzi vykurovacie telesá v miestnosti zaraďujeme aj kozuby a kachle.
Kozuby môžu byť otvorené alebo s kozubovými vložkami, ktoré majú jednu až tri strany zo špeciálneho skla. Pri takomto riešení sa síce stráca priamy kontakt s ohňom, ale podľa typu vložky a použitého výmenníka môžeme dosiahnuť účinnosť 70 až 80 %. Ak si vyberieme otvorený typ, poskytne nám príjemný kontakt s horiacim ohňom, ale zvyčajne sa vyskytne problém z hľadiska spaľovania a potom účinnosti využitia paliva (pohybuje sa v rozmedzí 15 – 21 %). Otvorené kozuby preto využívame iba na dokurovanie priestoru., najmä v prechodnej dobe vykurovacích sezón.
Kozubové pece majú ohnisko a plášť, postavené z keramického materiálu. Prostredníctvom neho sa teplo odovzdáva do priestoru. Mávajú účinnosť okolo 80 %. Kozubové teplovzdušné kachle sú vyrobené z oceľových plechov. V ich strede je spaľovacia komora a v prednej časti je osadené sklo. Vnútorný priestor je zhotovený zo šamotu. Teplovzdušné kachle vykurujú priestor konvekciou. Teplo sa odvádza zo spaľovacej komory vzduchom, ktorý prúdi v dvojitom plášti. Teplovodné kozuby ako vykurovacie telesá využívajú nútenú cirkuláciu vzduchu, aby sa odstránilo nerovnomerné rozvrstvenie teploty v miestnosti. Poznáme tiež plynové a elektrické kozuby.
Tieto vykurovacie telesá sa často delia aj podľa použitej vykurovacej vložky, ktorá môže byť oceľová, liatinová, jednoplášťová, dvojplášťová alebo iná. Vždy je však dôležité aj riešenie komínového telesa. Kozuby, ktoré majú spaľovací priestor uzavretý keramickým sklom,  dosahujú účinnosť 60 až 80 %, sú však veľmi citlivé na vlhkosť paliva.
Kachle patria medzi najtradičnejšie vykurovacie telesá. Pracujú na princípe sálavého šírenia tepla, teda nedochádza pri ich prevádzke k zvýšenému víreniu vzduchu. Ako palivo sa najčastejšie používa drevná hmota, ale stretávame sa aj s inými druhmi paliva.
Na trhu sú aj kachle elektrické alebo plynové. Tie sú obložené keramickými obkladmi a pôvodné kachle pripomínajú len svojím vonkajším obalom.
Existuje naozaj veľké množstvo vykurovacích telies. Každý druh má svoje výhody aj nevýhody. Napríklad telesá z liatiny majú vyššiu akumulačnú schopnosť, pretože je v nich väčší objem vody, doskové zase zaberajú menej miesta a ľahšie sa čistia. Malý objem vody  umožňuje rýchle a operatívne vykúrenie priestoru, na rozdiel od väčšieho objemu, ktorý má vyššiu zotrvačnosť. Rozhodujeme sa teda nielen podľa zdroja tepla a dostupnosti jednotlivých energií, ale aj  podľa toho, ako budeme objekt používať (stála prevádzka, prerušované využívanie).  Dnes sa problém vykurovania často rieši kombináciou jednotlivých systémov, ktoré dokážu vytvoriť optimálne vnútorné prostredie z hľadiska energetického, ekonomického i environmentálneho.

(mez)
Snímky: archív redakcie