Malé stavby v záhrade na vytvorenie idylickej nálady a ochranu pred nepriaznivým počasím rozhodne nie sú objavom posledných desaťročí či storočí. V starej Číne a Japonsku sa v záhradných kompozíciách objavovali už pred tisíckami rokov tzv. čajové domčeky a starí Egypťania už pred päťtisíc rokmi pestovali vinič na konštrukciách podobných ozdobným oblúkom, z ktorých sa vyvinuli pergoly používané aj starovekom Ríme.

V našich končinách sa začali objavovať altánky a konštrukcie pre popínavé rastliny v stredoveku. V 18. storočí sa vo veľkolepo udržiavaných záhradách odohrávali hlavné spoločenské udalosti. Napríklad dodnes rastúca lipa v bývalých Pálffyovských záhradách v Bratislave je známa tým, že v jej blízkosti bol vraj kedysi vybudovaný štýlový altánok so širokým prístupovým schodiskom, ktorý umožňoval panstvu priblížiť sa k stromu a z tesnej blízkosti obdivovať lipové kvety.
V 19. storočí, v časoch romantizmu a volania po splynutí s prírodou, boli veľmi obľúbené zastrešené altány a kovové oblúkové konštrukcie doplnené rozmanitými exotickými aj domácimi rastlinami. Dvadsiate storočie týmto stavbám až tak veľmi neprialo.V súčasnosti však čoraz viac ľudí hľadá oddych a relax v záhrade, a preto sú záhradné domčeky, altánky,  pergoly so sedením či detské ihriská často používaným prvkom nielen verejných, ale aj súkromných záhrad.

Prístrešky
Môžu priliehať priamo k domu, a tak rozširovať obytný priestor. Najčastejšie sú konštrukčne riešené ako presah strechy rodinného domu alebo zastrešenie tvorí balkón či terasa vyššieho poschodia. Prístrešok môže mať úplne alebo len čiastočne samostatnú nosnú konštrukciu. Poloha tesne vedľa domu prináša mnohé výhody – kuchyňa je zvyčajne v blízkosti, v prípade  zhoršenia počasia sa môžeme ľahko schovať do domu a ráno, hneď po zobudení, môžeme z prírody načerpať silu.
Zriadenie prístrešku tesne pri dome je vhodné pri malom pozemku alebo vtedy, keď poloha domu umožňuje pekný výhľad na okolitú krajinu, vodnú hladinu alebo inú zaujímavosť. Prístrešok by mal byť na záveternej strane, najvhodnejšia je východná až juhozápadná orientácia. Vždy by sme však mali rešpektovať súkromie susedov a umiestniť prístrešok či záhradný gril tak, aby sme susedov neobťažovali štipľavým dymom alebo hlukom v neskorších večerných hodinách.
Ak je záhrada dosť veľká, môžeme oddychové centrum vytvoriť samostatné – ďalej od domu, pričom treba myslieť na viacero vecí, ako je napríklad možnosť umyť si ruky po jedle či jeho príprave, odložiť potraviny a aj používaný riad, zabezpečiť prístup ku kozubovému drevu. Okrem toho treba vyriešiť osvetlenie večer ako aj odvodnenie a spevnenie terénu. Prístrešok môže mať ľubovoľný pôdorys aj tvar. Najviac vyniknú stredovo súmerné obdĺžnikové, šesťuholníkové či osemuholníkové pôdorysy s ihlanovitou strieškou.

Pergola na tienenie a optické predelenie
Pergolou nazývame ľahkú konštrukciu, ktorá umožňuje uchytenie a rast popínavých rastlín. Najčastejšie sa skladá zo zvislých podporných stĺpikov, vodorovných nosných trámov a tieniacich krokiev. Statické pergoly ponúkajú oddych jednotlivcom alebo v spoločnosti, poskytujú tieň a aj  čiastočnú ochranu pred nežiadúcimi pohľadmi alebo zvukmi. Môžu nadväzovať na dom, ale aj stáť samostatne na zaujímavom mieste záhrady.
Najpôsobivejšie riešenie je, ak je z nich dobrý výhľad do okolia. Často bývajú doplnené pevne osadeným alebo prenosným nábytkom. Ak sa v nich plánujeme zdržiavať často a s väčšou spoločnosťou, môžeme pod ne umiestniť záhradný kozub alebo gril tak, aby dym nepoškodzoval popínavú zeleň či dokonca drevenú konštrukciu. Terén pod pergolou by mal byť aspoň čiastočne vydláždený.
Dynamické pergoly nás vyzývajú k pohybu z jedného miesta na druhé. Môžu  viesť ku vstupu do domu, k zaujímavému výhľadu alebo inému miestu v záhrade. Niekedy kolonády navzájom prepájajú objekty na pozemku, napríklad dom s garážou, bazénom alebo detským ihriskom.
Deliace pergoly vizuálne oddeľujú jednotlivé časti pozemku, zvýrazňujú výšky a hĺbky záhrady. Podporné prvky pre popínavé rastliny sú tiež istým typom pergoly. Môžu mať jednoduchšiu konštrukciu. Vytvárajú samostatné plochy, piliere, brány alebo oblúky vo voľnom priestore a bývajú obrastené kvetinami alebo inou zeleňou. Ploché vypletané rošty – treláže tiež slúžia na uchytenie popínavých rastlín. Môžu byť kotvené do fasády domu či múru (nezriedka vhodne zakrývajú nedokonalosť fasády), alebo môžu tvoriť výplň medzi stĺpikmi pergoly.

Domčeky na rôzne účely
Záhradné domčeky majú  pevné steny s oknami a strechou. Môžu byť murované omietnuté alebo z pohľadových tehál, kameňa, montované z dreva alebo vytvorené kombináciou týchto materiálov. Poslúžia v akomkoľvek počasí na príjemný a zároveň aj dlhší pobyt. V pobaltských krajinách je zvykom v domčekoch umiestňovať sauny a odpočivárne. Ochladzovanie sa snehom  v našich zemepisných šírkach nie je bežné, preto je vhodné, ak záhradná sauna nadväzuje na sprchu či vonkajší bazén.
Ďalšou funkciou záhradných domčekov je uskladnenie rozmanitých športových a rekreačných potrieb a záhradného náradia. V takomto prípade zvyčajne nie sú dominantou záhrady, ale ich umiestnenie je nenápadné. Aj domčeky slúžiace ako sklad však môžu pôsobiť pekne a zaujímavo, ak ich do priestoru citlivo vkomponujeme.
Rozhodnúť sa môžeme pre prefabrikovanú, drevenú (či kovovú) konštrukciu, ktorú dostať kúpiť, stačí ju zmontovať podľa návodu a osadiť na vopred pripravené miesto. Ak sa nám prefabrikovaná konštrukcia z rôznych dôvodov nepáči, môžeme sa rozhodnúť pre individuálne riešenie a záhradný domček si zhotoviť vlastnoručne. Môžeme ho vymurovať   z tehál, tvárnic alebo kameňa, postaviť ako zrubovú konštrukciu alebo použiť drevený či kovový montovaný nosný systém a obložiť ho drevom či iným druhom obkladového materiálu.

Altánok alebo besiedka
Záhradné besiedky – altánky majú pevnú nosnú konštrukciu so strechou, avšak steny nemusia byť celé vyplnené. Niekedy sú vytvorené len jedna či dve steny a niekedy dokonca tri. Zvyčajne sú to steny v smere prevládajúcich vetrov. Obľúbeným prvkom je kovový rošt alebo drevený výplet – treláž. Besiedky sa stavajú na zaujímavých miestach záhrady. Často umožňujú nerušený výhľad do okolia, pohľad na zaujímavú zeleň či jazierko alebo potôčik. Riešia sa zvyčajne so záhradným grilom alebo kozubom. Besiedky mávajú pravidelný – obdĺžnikový, šesťuholníkový, osemuholníkový pôdorys a ihlanovú, stanovú či pultovú strechu. Poslúžia na stolovanie a pobyt v záhrade, ukryjú pred silným slnkom aj pred miernym dažďom.

Ihriská a pieskoviská
Mnohí rodičia, pedagógovia i dokonca športoví tréneri sa zhodnú v tom, že najlepším ihriskom pre deti je samotná príroda. Stromy môžu slúžiť ako preliezačky, sedačky a bunkre, trávnik na behanie a loptové hry, v nízkej zeleni sa dá dobre skrývať, ležiace kmene stromov poslúžia zasa ako prevažovačky alebo kladiny. V novo založenej záhrade by sa však vhodného stromu na lezenie dočkali skôr naše vnúčatá ako naše deti. Ak im chceme vytvoriť  miesto pre zábavu ihneď, rozhodneme sa pre detské ihrisko a pre starších pripravíme športovisko.
Pieskovisko býva obľúbeným prvkom ihriska najmä pre batoľatá a deti predškolského veku. Veľkosť 1,5 x 1,5 m umožňuje hru dvom deťom. Trvalé pieskovisko môže byť ohradené múrikom alebo drevenými či betónovými palisádami. V podkladovej časti konštrukcie by mala byť drenážna vrstva, ktorá umožní odtok dažďovej vody a zároveň premývanie piesku. Pri pieskovisku by mala byť vytvorená rovná plocha pre hru s formičkami a malo by mať vyriešené aj prekrytie, aby sa zabránilo znečisteniu piesku lístím či zvieratami.
Novodobé riešenie zábavy pre deti môže predstavovať veľká trampolína, ktorá je vhodným prvkom pre všetky vekové kategórie. O trampolínu sa prakticky netreba starať a investícia do jej kúpy sa prejaví aj na zdraví našich detí.

Bezpečnosť pri prevádzke
Najviac úrazov detí sa stáva práve doma, a to nielen v domácnosti, ale aj v záhrade. Najrizikovejší je vek medzi druhým a piatym rokom, keď sú deti dostatočne pohyblivé a šikovné na to, aby sa vyštverali takmer všade, ale ešte nedokážu odhadnúť svoje schopnosti. Riziko úrazov možno znížiť dodržiavaním určitých zásad už pri návrhu ihriska.
Všetky konštrukcie na ihrisku ako aj obrubníky nesmú mať ostré hrany a výstupky. Prvky musia byť pevné a odolné voči poveternosti, pričom kvalitu ich povrchu a ukotvenie treba pravidelne kontrolovať. Ihrisko by malo byť ohradené tak, aby sa  malé deti nedostali ľahko na cestu alebo do nebezpečných častí záhrady. Drevené latky alebo kovové mreže oplotenia majú byť inštalované vertikálne, aby pri horizontálnom riešení neslúžili pre deti ako rebrík.
Záhradné jazierko situované v blízkosti ihriska treba chrániť ohradením alebo pokrytím bezpečnostnou drôtenou sieťou. V okolí detských ihrísk sa vyhýbajme výsadbe jedovatých rastlín, najmä takých, ktorých plodmi sú lákavo vyzerajúce bobule. Treba si dávať pozor aj na zvierací trus, oplotenie ihriska by malo byť dostatočne husté, aby sa naň nedostali ani voľne pobiehajúce psy. Nájdené výkaly treba ihneď odstrániť. Z chodníkov treba pravidelne odstraňovať machy, riasy a lišajníky.
Vyhnime sa tiež použitiu akýchkoľvek sklených konštrukcií v blízkosti ihriska. Ak sa tam predsa len nachádza napríklad skleník, mal by mať výplne z akrylátového alebo z bezpečnostného skla s drôtenou vložkou. Bránky ihriska by mali byť orientované tak, aby deti pri kope či hode loptou na bránku nemohli rozbiť okenné tabule. Bezpečnosť sklených tabúľ môže zaistiť aj dostatočne veľká a pevná sieť za bránkami.

(mez)
Spracované z publikácií Vydavateľstva Verso
Snímky: archív redakcie a Ing. Jana Macinská