Veľa ľudí sa domnieva, že stavbou samotného rodinného domu spravidla končí ich „stavebné dobrodružstvo”. Pravdou zostáva, že stavba stojí každého stavebníka okrem financií a času, veľa fyzických a najmä psychických síl a na úpravu záhrady i okolia stavby väčšinou začne myslieť až v úplnom závere, keď na ich realizáciu nezostávajú ani peniaze ani energia. Príjemné bývanie v rodinnom dome však podmieňuje aj úprava jeho okolia.

Chodníky, príjazdové cesty, terasy, exteriérové schodiská, ihriská... patria do kategórie spevnených plôch, ktorých príprava a realizácia sú často podceňované. Kompetentní projektanti alebo dodávatelia sa príliš nezamýšľajú nad vhodnosťou výberu materiálov na požadovaný spôsob využitia plochy. Estetický nesúlad úpravy okolia s architektúrou budovy nebýva len jedinou chybičkou.

Kvalitný projekt
Návrh riešenia okolia domu zverte do rúk odborníka. Úpravy navrhnuté na výkrese majú priamo nadväzovať na rodinný dom a mali by odrážať potreby obyvateľov domu v súvislosti s ich aktivitami vo vonkajšom prostredí: relaxovanie, parkovanie, miesto pre detské hry a podobne.
Môžeme sa stretnúť aj s extrémami, pri ktorých zlým návrhom a úpravou okolia stavby dôjde k defektom na samotnom objekte (napríklad poruchy vlhkostného charakteru). Nevhodne vyriešený chodník okolo domu, jeho zlé umiestnenie, nesprávne spádovanie, zlá voľba materiálu chodníka alebo podložia, nekvalitné zhotovenie – a stavba zrazu vykazuje vlhkostné defekty. Len kvalitný projekt a dobre zvládnuté detaily zaistia bezproblémové užívanie týchto plôch dlhý čas.

Správne rozhodnutie
Pred samotnou realizáciou vonkajších plôch a pri výbere materiálov máme postupovať uvážlivo a citlivo. Súčasný stavebný trh poskytuje taký široký sortiment stavebných výrobkov ako ešte nikdy. Na prvý pohľad sa zdá, že nie je problém si vybrať. Treba si však uvedomiť, že materiál alebo materiály na spevnených plochách, s ktorými sú spokojní naši susedia alebo známi, nemusia byť vôbec vhodné pre našu terasu, chodníky, schody, výbeh pre psa, okolie bazénu a podobne.
Odborník musí pri návrhu zvážiť množstvo faktorov: klimatické podmienky danej lokality, svetovú stranu, sklon pôvodného a upraveného terénu, podložie a najmä schopnosť vsakovania vody, veľkosť plochy a potrebu dilatačných celkov, ale aj iné okolnosti, napríklad odpratávanie snehu, pojazd vozidlom a podobne. Plochy okolo kúpaliska vyžadujú povrch, ktorý znesie pravidelné špliechanie bez toho, aby sa stal klzkým! Vhodný je napríklad zdrsnený betón, štruktúrované tehly, zdrsnená žula alebo betónová dlažba.
Terasa z prírodného kameňa na slnečnom mieste bude veľmi príjemná, ale rovnaký materiál v tieni stromov môže byť nebezpečne šmykľavý. Drevený povrch vyžaduje vždy slnečnú polohu, aby nedochádzalo k tvorbe rias. Umiestnenie detskej hojdačky na spevnenej ploche z betónovej, kamennej, keramickej alebo inej tvrdej dlažby je síce efektné, už horšie sú prípadné následky pádu dieťaťa, ktorý nemusí vždy končiť iba s odreninami.
Často až prevádzka a čas ukážu, či sme sa rozhodli správne. Preto architekt (tak ako pri návrhu domu aj pri návrhu okolia) musí s klientom komunikovať, aby zistil jeho spôsob života a návyky. Na základe dialógu vzniká dielo, ktoré by malo byť ušité na mieru a zároveň riešenie, ktoré potlačí možné defekty na minimum.

Zhotovenie podkladu
Príprava a správna skladba podkladu je prvým predpokladom úspešného riešenia. Náročnosť prípravy závisí od toho, ako bude dlažba zaťažovaná a aké má spĺňať nároky na trvanlivosť. Najjednoduchšie je nerobiť žiadne špeciálne úpravy podložia a ukladať dlažbu len na tenkú vrstvu štrku alebo piesku priamo na pôdu. Takéto riešenie postačuje pri realizácii nenáročných záhradných chodníkov, ktoré nebude využívať väčší počet ľudí. Tam, kde ide o plochy často zaťažované chodcami, bicyklistami, osobnými alebo nákladnými autami, sú nároky na kvalitu podkladu podstatne vyššie.
Podklad musí spĺňať dve základné podmienky – musí byť dostatočne nosný a priepustný pre vodu. Platí zásada: Čím je spevnená plocha vystavená väčšiemu zaťaženiu, tým je väčšia aj hrúbka podkladu. Môže dosiahnuť až 400 i 500 mm. Táto zásada platí obzvlášť tam, kde má zemina ílovitý charakter a schopnosť vsakovania vody je sťažená.

Výrobky

Stavebné produkty na spevnené plochy môžeme rozdeliť podľa rôznych kritérií. Asi najcharakteristickejšie je delenie podľa materiálu, z ktorého sú vyrobené. Rozoznávame výrobky stavebnej keramiky – tehlové a keramické dlažby, výrobky z prírodného kameňa, betónu, dreva, plastu a z gumy. Tento sortiment však ani zďaleka nie je úplný. V stavebnej praxi sú architekt aj investor často postavení pred špecifické situácie, napríklad keď musia riešiť pochôdznu úpravu plochej strechy a z rôznych dôvodov nemôžu použiť ani jeden z výrobkov uvedenej materiálovej základne.
Produkty pre exteriérové spevnené plochy sa často predávajú vrátane príslušenstva, napríklad obrubníkov, palisád, kvetináčov a podobne. Do „príslušenstva“ patria aj ďalšie pomocné materiály ako penetračné nátery, špeciálne lepidlá a tmely, škárovacie malty a hmoty, drenážne rohože, odvodňovacie žľaby, podkladové terče, dilatačné a ukončovacie lišty a mnohé iné pomocné produkty, ktoré rozhodujú o kvalite detailov.

Spevnená plocha z tehly
Tehlová dlažba sa môže použiť na terasách, schodoch, chodníkoch, ale aj na odstavných alebo príjazdových plochách pre osobné autá. Na trhu existuje rad Terca, v rôznych farebných odtieňoch, rozmeroch a štruktúre povrchu (hladká, drsná, prípadne antik, ktorá vzhľadom pripomína starú tehlu). Vzhľadom na vlastnosti dominantné postavenie zaujíma dlažobná tehla Terca záhradná a Terca Piazza, ktorá sa aplikuje pre väčšie záťaže – jazdenie autami. Oba výrobky majú objemovú hmotnosť 2 200 kg/m3, pevnosť v tlaku 60 N/mm2, mrazuvzdornosť M25 a nasiakavosť maximálne 8 %.
Spôsob ukladania dlažobných tehál môže byť rozmanitý: od klasických behúňových väzieb, rybinových, cez diagonálnu až po rôzne blokové väzby. Výber väzby závisí od vkusu investora a spôsobu zaťaženia dlažby. Najčastejšie sa používa behúňová väzba, ktorá sa ľahko ukladá a bez problémov sa dajú vytvoriť oblúky i mierne zakrivenia.
Holandská alebo parketová väzba je veľmi dekoratívna, ale tehly majú menšiu súdržnosť. Takéto vzory používame pre nenáročné záhradné chodníky alebo terasy. Pre zaťažené príjazdy je vhodná rybinová väzba s diagonálnym vzorom, pretože vykazuje vysokú pevnosť. Dobrá rada: Vyberme si tak, aby sme mohli využiť celý formát tehál s minimom rezaných kusov, najmä na okrajoch, ktoré môžu celé dielo esteticky pokaziť
Terasy a príjazdové cesty musia byť navrhnuté tak, aby voda odtekala vždy smerom od domu, chodníky treba spádovať smerom k okraju. V prípade tehlovej dlažby postačuje spád 1,5 %.
Na utesnenie škár a vzájomné pospájanie tehál sa po povrchu chodníka rozmetá jemný kremičitý piesok, v prípade väčších škár možno použiť frakciu 0 až 4 mm. Na záver sa položená plocha zhutní ľahkou vibračnou doskou s gumovou platňou, aby nedošlo k poškodeniu povrchu alebo hrán jednotlivých dlažobných tehál.
V našich klimatických podmienkach nie je uloženie do maltového lôžka práve najideálnejšie riešenie. Môže spoľahlivo fungovať na krytej terase a na menšej ploche. Pri veľkej spevnenej ploche však ani odporúčané spády a vhodne zvolené dilatačné celky nie sú vždy zárukou, že nedôjde k zamrznutiu vody v škárach, v maltovom lôžku alebo na betónovom podklade.
Vyškárovanie dlažby špeciálnou škárovacou maltou má však aj svoje pozitíva. Nedochádza k noseniu piesku z terasy do interiéru, netreba vytrhávať rastlinky, ktoré skôr či neskôr začnú v  škárach rásť, atď. Kontaktný spôsob ukladania dlažby je technicky možný aj u nás, ale potrebný je dobrý návrh vrátane výberu vhodných materiálov, prísna technologická disciplína pri vyhotovení a remeselná zručnosť pri kladení.
Tehlová dlažba sa dá použiť aj na schody. Môže sa realizovať ako obklad betónovej konštrukcie schodiska do maltového lôžka alebo sa schody zhotovia priamo z tehál.

Dlažba z keramiky
Patrí zrejme medzi najčastejšie používané pochôdzne materiály najmä na vonkajších terasách menšej geometrie. Na druhej strane však asi žiadne iné riešenie nie je zdrojom toľkých chýb, ktoré môžu vzniknúť práve vonkajšou aplikáciou keramiky. Tieto chyby nie je práve jednoduché definovať, pretože sú často symbiózou viacerých činiteľov. Môže ísť o zlý výber materiálu keramiky respektíve lepiacej malty, nesprávnu voľbu dilatačných celkov, absenciu príslušenstva v podobe ukončovacích a dilatačných líšt, atď.
Pre verejné exteriérové plochy predstavuje pomerne drahé a problematické riešenie, pretože je napríklad nemožné zabezpečiť jej celistvosť pri vandalizme. Výnimkou by mohli byť plochy okolo verejných bazénov, kde sú veľké nároky na čistotu a hygienu. Dlažba by mala mať nízku nasiakavosť, ktorá je predpokladom mrazuvzdornosti keramiky, zodpovedajúcu rázovú pevnosť, oderuvzdornosť, tvrdosť a musí byť aj protišmyková.
Povrch môže byť glazovaný alebo neglazovaný. Glazovaný povrch nemusí mať vždy vysoký lesk, môže byť aj matný a polomatný. Výrobná technológia umožňuje pre neglazované povrchy hĺbkové sfarbenie črepu a vytváranie nových, vysoko dekoratívnych štruktúr. Dlaždice nemusia mať tvar štvorca či obdĺžnika.
V ponuke sú aj šesťuholníky alebo osemuholníky, z ktorých sa dajú vytvárať rôzne obrazce. Veľmi dobre vyzerajú kombinácie troch rozmerov dlaždíc: 150 x 150, 150 x 300 a 300 x 300 mm. Pri kombinovaní treba dodržať zásadu, aby sa jednalo vždy o výrobok z danej série v rovnakej kalibrácii. Odborníci odporúčajú maximálny rozmer hrany 300 mm. Čo sa týka výberu farby pre exteriér, zvoľme si radšej svetlé odtiene, aby v letnom období a pri južnej orientácii mali povrchy čo najnižšiu teplotu a aby pri náhlom daždi dlažba neprežila tepelný šok.
Keramika býva nasiakavá. Táto vlastnosť súvisí s mrazuvzdornosťou, t. j. schopnosťou dlaždice odolávať opakovanému zmrazovaniu a rozmrazovaniu. Výrobky s nasiakavosťou do 3 % možno označiť za mrazuvzdorné. Osobitnú skupinu tvoria výrobky označené ako Gress Porcellanato, ktoré majú nasiakavosť pod 0,5 %. Všeobecne by sme ich mohli označiť prívlastkom nezničiteľné. Sú najodolnejšie voči mechanickému i chemickému namáhaniu.
Pevnosť v ráze vyjadruje odolnosť dlažby voči rozbitiu pádom ťažkého predmetu. Túto vlastnosť charakterizuje koeficient odrazu a v prípade vonkajšej dlažby by mal byť väčší ako 0,5. Odolnosť voči opotrebovaniu povrchu sa udáva ako oderuvzdornosť a závisí od tvrdosti vrchnej plochy dlažby či glazúry.
Stupeň poškodenia glazúry sa môže líšiť u dlaždíc rovnakej tvrdosti, v prípade tmavej lesklej dlažby je opotrebenie viditeľnejšie. Opotrebenie sa udáva v stupňoch PEI od 1 po 5, pričom pre exteriér prichádzajú do úvahy iba výrobky s najvyššou odolnosťou. Odolnosť dlažby voči škrabancom, vrypom a podobne vyjadruje tvrdosť dlažby podľa Mohsovej stupnice tvrdosti, ktorá má desať stupňov. Čím vyššie číslo, tým je dlažba odolnejšia.
Ako podklad pre uloženie dlažby slúži podkladový betón na štrkovom lôžku. Výškové osadenie úrovne dlažby terasy, prípadné jej spádovanie závisí najmä od výšky osadenia vchodových dverí. Dilatačný celok má mať maximálnu plochu 9 m2 a dĺžku strany najviac 3 m. Dlhé a úzke konštrukcie ako chodníky, balkóny a podobne by mali byť dilatované po dĺžke v úsekoch max. 1,5 násobku šírky.

Prírodný kameň
Kameň, rovnako ako tehla, predstavuje klasický stavebný materiál, ktorý sa využíva nielen pri stavbe domov, ale aj zhotovovaní spevnených plôch. Jeho vynikajúce vlastnosti predstavujú najmä mechanická pevnosť a životnosť, ktorá je podmienená nízkou nasiakavosťou, mrazuvzdornosťou, dobrou odolnosťou voči soliam a iným chemickým účinkom. Na počiatku sa využívali ťažené riečne kamene, ktoré sa na podklad uložili do viac alebo menej zarovnanej plochy. Neskoršie sa kamene začali osekávať v lomoch na určité formátované rozmery a s pribúdajúcou technikou sa rozšíril sortiment najmä v povrchovej úprave pohľadovej alebo pochôdznej strany.
Prírodné kamene môžu byť tvrdé, medzi ktoré zaraďujeme žulu, rulu, čadič, a mäkké, ako je vápenec, pieskovec, travertín a podobne. Tvrdé kamene sú vzhľadom na svoju životnosť a odolnosť voči klimatickým vplyvom na použitie v exteriéri omnoho vhodnejšie.
Sortiment opracovaných výrobkov je veľmi široký. Prvky v tvare kocky môžu byť zo žuly, čadiča, andezitu, granodioritu alebo rôznych druhov mramoru. Dlažobné kocky majú dĺžky hrán 140, 160 alebo 180 mm, ktoré sa môžu líšiť maximálne o ±10 mm. Mozaikové kocky majú hrany 40, 50, 60 alebo 70 mm. Formátovanie na doskové prvky napríklad hrúbky 20 mm je vďaka odpadu podstatne drahšie. Kamenná dlažba môže mať hrúbku aj 10 mm a rozmery 305 x 305 mm, 400 x 400 mm alebo 600 x 300 mm.
Pre atypickú zákazku vám dodávatelia dodajú aj atypické hrúbky a rozmery. Neopracované kamene pre dlažby majú premenlivú hrúbku a pre konečného zákazníka sa triedia do skupín s hrúbkou 10 – 20 mm, 20 – 40 mm, 40 – 70 mm prípadne 70 – 100 mm.
Najlacnejší variant predstavuje ťažený riečny kameň zo štrkových jám. Frakcie 8 – 16 mm a 16 – 32 mm sú vhodné len na voľne sypané záhradné chodníky. Najdrahšie formátované kamenné výrobky – dosky a dlažby majú zvyčajne upravené povrchy. Leštenie dáva povrchom hladkosť a vysoký lesk a zvýrazní sa tak aj ich farebnosť. Brúsenie spôsobí matnosť a drsnosť povrchu, čo je výhodné najmä tam, kde požadujeme protišmykové vlastnosti dlažby. Povrchová úprava opaľovaním vytvorí rovnako dobré protišmykové vlastnosti a dosahuje sa ňou vzhľad lámaného kameňa.
Na spevnených exteriérových plochách sa kamenné výrobky môžu osadzovať kontaktným lepením k podkladu alebo voľným uložením do štrkového lôžka. Kontaktné lepenie je určené pre tenké výrobky do hrúbky 30 mm v závislosti od rozmerov. Vhodným podkladom je betón a na lepenie sa používajú lepiace malty na báze flexibilného trassu. Sú drahšie, ale odolnejšie voči starnutiu, kyslím dažďom a dosahujú aj vyššie pevnosti. Bežné škárovacie malty trass sa používajú do šírky škár 15 mm a umožňujú zaťažiteľnost už po 24 hodinách. Väčšie hrúbky výrobkov je výhodné ukladať nasucho do štrkového lôžka.
Pri väčšom zaťažení sa kladie veľký dôraz na prípravu podložia a jeho spádovanie. Prvá spodná vrstva má mať hrúbku 200 mm a je zo štrku frakcie 16 – 32 mm. Slúži na hrubé vyrovnanie terénu. Po dôkladnom zhutnení valcom alebo vibračnou doskou sa položí druhá podkladová vrstva hrúbky 100 – 150 mm zo štrku frakcie 8 – 16 mm, ktorá sa tiež zhutní.
Poslednou vrstvou je vrstva štrku frakcie 4 – 8 mm hrúbky 30 – 50 mm, do ktorej sa priamo ukladá prírodný kameň. Škáry medzi kameňmi vysypeme štrkom frakcie 0 – 4 mm. Dažďová voda môže presakovať a v prípade väčšej šírky škár môže v nich rásť aj tráva. Takýto postup zaručí odolnosť podložia voči mrazu. Solídnym a nadčasovým riešením sú spevnené plochy zo žulových kociek. Už použité kocky z rozobratej komunikácie majú svoju patinu, nové potrebujú čas, aby stratili svoj surový vzhľad.
Spevnené chodníky z nášľapných kameňov nájdu uplatnenie napríklad v záhradách, kde by súvislý chodník opticky zmenšil malú trávnatú plochu, prípadne by ju nevhodne rozdelil na dve časti. Najprv si kamene položíme len tak nasucho, meníme ich polohu, odstupy, prípadne volíme rôzne farebné kombinácie priamo v záhrade. Tak získame najlepšie riešenie. Kamene potom uložíme do vrstvy štrku (4 až 8 mm, respektíve 0 až 4 mm) hrubej aspoň 30 mm. Kamene nemajú trčať z trávnika, aby sme o ne nezakopávali (najmä deti), nehovoriac o problémoch pri kosení.

Betónové dlažby so vzhľadom kameňa
V poslednej dobe najväčší boom pri zhotovovaní spevnených plôch zaznamenali betónové výrobky. Nové spôsoby opracovania im umožnili získať rôzne druhy tvarov a štruktúr povrchu. Suroviny na ich výrobu sú prírodného charakteru – štrk, úlomky prírodného kameňa, piesok, cement, voda, prísady a pigmenty z kysličníkov železa. Povrchy sa opracúvajú vymývaním, pieskovaním, štruktúrovaním, štiepaním, brúsením a podobne.
Výrobky sa predávajú ako ucelené systémy vrátane doplnkov, ktorými sú polovičky, obruby, palisády, schodiskové stupne, atď. Doplnky pomáhajú riešiť mnohé kritické detaily. Betónové dlažby poznáme ako maloformátové zámkové, platňové veľkoplošné prvky a špeciálne, ku ktorým zaraďujeme drenážnu alebo zatrávňovaciu dlažbu.
Príprava podkladu potrebnej hrúbky je nesmierne dôležitá pre konkrétne zaťaženie a musí spĺňať základné požiadavky – únosnosť a mrazuvzdornosť. Spevnená vrstva pôvodného terénu musí byť spádovaná, a to s pozdĺžnym sklonom minimálne 0,5 % a priečnym minimálne 2 %. Podľa veľkosti zaťaženia sa potom zhotoví nosná nezámrzná vrstva zo štrkopiesku (0 – 32 mm) potrebnej hrúbky, ktorá sa musí dôkladne zhutniť. Druhú vrstvu tvorí štrk jemnejšej frakcie: 0 –16 mm. Treba ju výškovo zarovnať a rovnako dôkladne zhutniť. Až na takto pripravený podklad sa potom ukladá dlažba do lôžka.
Pre plochy stabilne zaťažované autami sú vhodné zámkové dlažby hrúbky 80 alebo 100 mm, v ktorých sú prvky previazané. Tzv. ekologické dlažby umožňujú prirodzený odtok vody priesakovými otvormi, a to aj pri položení dlažby v rovine. V ponuke sú aj drenážne dlaždice, cez ktoré môže dažďová voda ľahko prenikať do podložia.
Voda nestojí na vodorovných plochách a súčasne nedochádza k jej postupnému akumulovaniu napríklad na šikmých plochách a rampách. Práve šikmé rampy do garáží v suterénoch domov sú v našich podmienkach problémom, a to nielen v zime. Riešením môže byť aplikácia ekologickej alebo zatrávňovacej dlažby, ktorá je kombinovateľná napríklad so zámkovou dlažbou. Mriežkovitá konštrukcia „zatrávňovačky“ je odolná voči zaťaženiu, pričom  otvory môžu tvoriť až 42 % pôdorysnej plochy.
Výplň otvorov zeminou s následnou vegetáciou trávnatého porastu je esteticky veľmi prijateľným riešením. V prípade, že nemáme čas starať sa o trávu vysadenú v zatrávňovacej dlažbe, môžeme otvory vysypať preosiatym štrkom bez piesku. Jazda autom po drsnejšej rampe je v zimnom období bezpečnejšia a priesak vody je rýchlejší. Treba však pripomenúť, že odhŕňanie snehu po takto upravenom povrchu nie je veľmi komfortné.
Betónová dlažba je užitočná aj na iných plochách, kde sa vyžaduje protišmykový povrch, ako napríklad okolo bazénu alebo v tieni pod stromami. Platňový program dvoch najväčších výrobcov na Slovensku ponúka široký sortiment s povrchmi upravenými rôznymi technológiami a v mnohých farebných odtieňoch. Rozmery bývajú od 300 x 300 mm až po 600 x 600 mm v závislosti od konkrétneho výrobku. Hrúbka väčšiny platní býva 40 mm.
Terénne nerovnosti v podobe schodov sa dajú z betónových výrobkov urobiť viacerými konštrukčnými spôsobmi, napríklad kontaktným spôsobom lepenia na betónovú konštrukciu. Pri vymývanej úprave možno použiť celé prefabrikované stupne. Pri riešení terénnych schodov ako aj iných nerovností sa často používajú palisády, najlepšie sú minipalisády. Výšku stupňa a podstupnicu zároveň tvorí minipalisáda, ktorá sa obetónuje minimálne do tretiny svojej výšky, napríklad drenážnym betónom.

Drevo a jeho imitácie
Drevo na spevnených plochách?
Áno, aj to je možné. Na terase, chodníku v záhrade, ale aj mostíku cez potok, na terénnych schodoch, všade tam, sa dá drevo použiť.
Ide o veľmi príjemný a estetický materiál, ktorý však vyžaduje pravidelnú údržbu. Pri výbere vhodného druhu dreva ako aj ochranného prostriedku (náteru) rozhoduje predovšetkým lokalita, kde bude drevený prvok osadený. Použitie dreva na terase vo forme pochôdznej plochy je možné, ale iba na slnečnej strane, určite nie v tieni, pod stromom, atď., kde hrozí výskyt rias (zabudovaná vlhkosť). Pre exteriér sa používa tvrdé drevo, najlepšie exotické druhy ako bangkirai, merbau, pedra, z domácich napríklad dub, agát, gaštan.
Exotické dreviny majú vyššiu tvrdosť, odolávajú hnilobe, rastu húb i škodcom. Ak je drevo vystavené poveternostným vplyvom, jeho životnosť sa predlžuje vhodnými konštrukčnými detailmi a nátermi odolnými voči UV žiareniu.
Drevo na vodorovných plochách nesmie mať trhliny, hrany čelných plôch musia byť skosené tak, aby nedošlo k zatekaniu vody a spoje medzi horizontálnymi doskami musia umožňovať cirkuláciu vzduchu. Drevené prvky sa nesmú zabetónovať. Na uchytenie sa používajú špeciálne oceľové kotvy, ktoré drevené konštrukcie ukotvia v takej výške, aby neboli v kontakte s dažďovou vodou, snehom a zeminou.
Na chodník z guľatiny môžeme využiť staré kmene stromov, ktoré popílime na hrúbku 75 až 100 mm. Opäť sú výhodnejšie tvrdé dreviny, ktoré sú odolnejšie voči poveternostným vplyvom. Podkladovú a zároveň drenážnu vrstvu tvorí štrk hrúbky 100 mm. Naň sa narezané kolesá rozmiestnia tak, aby umožňovali pohodlnú chôdzu. Ak máme obavy z rastu burín, môžeme pred aplikáciou štrkovej vrstvy položiť na zem geotextíliu alebo fóliu proti burine. Priestor medzi pňami môžeme vysypať štrkom, drvenou bridlicou alebo kúskami kôry. Zhotoviť terénne schody v záhrade na báze dreva je veľmi jednoduché aj pre laika. Ich veľká výhoda je, že nevyžadujú základovú konštrukciu.
Jedinú nevýhodu dreva – zvýšenú potrebu údržby odstraňujú kompozitné dosky z plastov. Ide o výrobky, ktoré majú vzhľad dreva, no pritom dobre odolávajú všetkým poveternostným vplyvom – dažďu, snehu i UV žiareniu. Vzhľadom na receptúru pri ich výrobe dosahujú aj rozmerovú, tvarovú i farebnú stálosť. Vhodné sú na zhotovenie terás i spevnenie povrchu v okolí bazénov.

Dlažby z gumy
Svoje uplatnenie nachádzajú najmä pri riešení ihrísk a športovísk a všade tam, kde hrozia pády a úrazy. Zároveň sú výbornou zvukovou izoláciou tlmiacou hluk a zo zdravotného hľadiska poskytujú nielen ochranu proti poraneniu pri pádoch, ale aj spoľahlivú ochranu namáhaných kĺbov. Jedným príkladom sú výrobky Regupol – gumená dlažba. Ide o materiál vyrobený z gumených granulátov s prímesami polyuretánu a syntetického kaučuku. Dodáva sa v roliach šírky 1 000, 1 250 alebo 1 500 mm a hrúbky 6, 8, 10, 12, 15 a 20 mm.
Ďalším produktom je zámková dlažba s rozmermi 200 x 165 x 21 mm alebo 200 x 165 x 43 mm, v čiernej, tmavej zelenej a tehlovo červenej farbe. Medzi bezpečnostnými výrobkami pre detské ihriská nájdeme dlažbu rozmerov 1000 x 500 mm a hrúbky 15, 22, 30, 43 mm alebo aj dosky 2 000 x 500 x 43 mm.
Výrobca garantuje extrémnu odolnosť voči oderu, poškodeniu pri páde ostrých a špicatých predmetov a zaručuje aj maximálnu životnosť. Materiál zostáva stále pružný a odolný aj pri pohybe na kolieskových korčuliach. Dlažba nestarne a odoláva aj mikroorganizmom. Výrobca udáva aj ďalšie vlastnosti: odolnosť voči chladu do teploty – 120 OC a odolnosť voči teplu do teploty +300 OC.
Platne a koberce sa celoplošne lepia na podklad, ktorým môže byť betón alebo asfalt. Zámková dlažba s hrúbkou 21 mm sa musí tiež kontaktne prilepiť. Dlažba hrúbky 43 mm sa lepiť nemusí, stačí ju položiť voľne ako betónovú dlažbu. Stabilizácia a spoje sa riešia pomocou špeciálnych kolíkov. Položenie gumenej podlahy je potrebné zveriť zaškolenej firme.
Spevnené plochy tvoria spojenie domu s okolitým prostredím, záhradou, mestským chodníkom alebo ulicou. Často sme svedkami skupinovej výstavby katalógových domov alebo radovej zástavby, ktoré sa líšia len farbou omietky. A práve takúto uniformitu masovej výstavby môžu zachrániť exteriérové návrhy okolia domu, čo do geometrie, štruktúry materiálu, farby, druhu zelene, atď.
Navrhujme s rozumom, uprednostnime účelové riešenie (najlepšie bez potreby údržby), ktoré nám bude prinášať len potešenie.

(mez)
Spracované z publikácií Vydavateľstva Verso a materiálu Ing. Erika Jakeša
Snímky: archív redakcie