Pri výstavbe nízkoenergetických či pasívnych domov sa javí najdôležitejší predovšetkým kvalitný obal domu – t. j. obvodové steny ako aj strecha, prípadne styk so zemou musia byť dostatočne zateplené a bez nežiaducich tepelných mostov. Zatepľovacích systémov je veľa, ale v princípe vždy ide o to isté – dosiahnuť vysoký tepelný odpor obalovej konštrukcie.

Teplo sa šíri vždy z teplejšieho do chladnejšieho prostredia, a to troma spôsobmi:
- vedením (platí hlavne pre pevné materiály),
- prúdením (v plynoch a kvapalinách),
- sálaním (v plynoch a najlepšie vo vákuu).
Všetky ohriate telesá sálajú teplo – rozpálená sporáková platňa, infražiarič alebo aj slnko.
Sálanie je najvýdatnejší a najrýchlejší spôsob šírenia tepla medzi telesami v bežnom prostredí, takže práve sálanie (infračervené žiarenie) je najčastejší dôvod na zhotovovanie izolácií.
Izolácia v budovách má jediný cieľ – čo najviac zabrániť teplu, aby sa šírilo, to znamená, aby v zime unikalo z teplých, vykurovaných miestností von a v lete naopak. Čím lepšia je izolácia, tým väčší tepelný odpor kladie všetkým trom spôsobom šírenia tepla.

Tepelné izolácie masívnych konštrukcií
Masívne múry, ktorých tepelnoizolačná schopnosť nie je dostačujúca na dosiahnutie parametrov nízkoenergetického či pasívneho domu, treba doplniť kvalitnou tepelnou izoláciou. Najčastejšie sa používa „kontaktný“ izolačný systém z tuhých dosiek a s fasádnou tenkovrstvovou omietkou. Ako izolácia môže slúžiť penový polystyrén alebo tuhá minerálna vlna, extrudovaný polystyrén či Neopor. Zatiaľ len výnimočne sa stretávame s doskami z rozvlákneného dreva, korku, lisovanej slamy či trstiny.

Izolácie ľahkých drevených konštrukcií
Používajú sa väčšinou mäkké izolačné materiály, ktoré dobre vypĺňajú dutiny konštrukcie. Bežne je to mäkká minerálna či sklená vlna alebo pod tlakom nafúkaná celulóza, no používa sa aj rozvláknené drevo, ľanové či konopné vlákna alebo vlna. Konštrukciu prednostne navrhujeme ako difúzne otvorenú, aby v prípade vniknutia vlhkosti do steny bolo možné jej rýchle odparenie.

Polystyrénový zatepľovací systém
Polystyrén je v súčasnosti jediným, rozsiahle používaným tepelnoizolačným materiálom, na ktorý nemusí byť vydávaný bezpečnostný list, pretože pri jeho výrobe i zabudovaní nehrozí zdravotné riziko. Pri práci s ním nemusíme používať respirátory, a to ani v uzavretých priestoroch či pri práci nad hlavou.
Penový polystyrén je určený na trvalé aplikácie s teplotami do 80 oC. Táto odolnosť vyhovuje všetkým bežným stavebným konštrukciám. Pri správnom technologickom postupe a riešení detailov ostávajú vlastnosti polystyrénu nezmenené. Nie je dlhodobo odolný proti UV žiareniu, preto sa musí prekryť vrstvou omietky.
Polystyrén nevytvára podmienky na rast mikroorganizmov, plesní, nerozpadáva sa a neškodia mu ani pôdne baktérie. Možno ho kombinovať takmer so všetkými bežnými stavebnými materiálmi, ako je cement, vápno, sadra... Nie je však odolný voči organickým rozpúšťadlám. Pri vymenovávaní jeho kladných vlastností nesmieme zabudnúť na vynikajúce tlmenie hluku. Pri použití špeciálnych akustických okien a dverí môžeme znížiť index vzduchovej nepriezvučnosti až o 17 dB.

Vlastnosti systému
Veľkosť tepelného odporu steny závisí od hrúbky polystyrénu – čím hrubší, tým lepšie sú jej izolačné vlastnosti, z čoho vyplýva šetrenie nákladov na vykurovanie i klimatizáciu. Pri veľmi veľkých  hrúbkach sa však stráca ekonomickosť – náklady na zhotovenie izolácie neprinášajú až taký efekt zateplenia, aby to znamenalo aj priamoúmernú úsporu energie.
Správnym zhotovením detailov zateplenia sa dajú odstrániť tepelné mosty pri osteniach, nadpražiach, stužujúcich vencoch a balkónoch, ktoré sú hlavnou príčinou kondenzácie vodných pár a následného vlhnutia i rastu plesní na vnútornom povrchu stien. Zvýšením povrchovej teploty a využitím akumulácie tepla v stene sa zvyšuje komfort bývania v zime. V lete sa zateplením odstráni nežiaduce prehrievanie interiéru.
Polystyrén poskytuje dobrý podklad na zhotovenie fasádnych omietok bez trhlín, pričom zároveň predstavuje ochranu muriva proti mrazu. Okrem toho je tu možnosť rôznych variácií architektonického stvárnenia fasád napríklad šambránami, rímsami, horizontálnym i vertikálnym členením plochy.
Polystyrénová izolácia nachádza veľmi významné uplatnenie práve  pri výstavbe nízkoenergetických a pasívnych objektov. Vplyv na životné prostredie sa deklaruje ako priaznivý, pretože jeho použitie znamená zníženie emisií pri výrobe energií a pri vykurovaní. Polystyrén sa dá aplikovať aj pod úrovňou terénu. Nižšia cena tohto materiálu znamená skorú návratnosť investície. Z polystyrénu môžeme vytvoriť izolačnú vrstvu až do hrúbky 20 cm.

Druhy materiálov
Pre kontaktné zatepľovacie systémy sa používajú výrobky stabilizované a samozhášavé, ktoré sa líšia pevnosťou v tlaku a súčiniteľom tepelnej vodivosti.
Odporúčaný je EPS 70 F, ktorý je najuniverzálnejší a najpoužívanejší. Vyrába sa v hrúbkach 1 až 10 cm, odstupňovaných po centimetri, a potom 12 a 15 cm. Platne majú rozmery 50 x 100 cm.
EPS 100 F má vyššiu pevnosť v tlaku a vyrába sa v takých istých rozmeroch. Je asi o 30 % drahší.
Názvom Greywall 033 sú označené izolačné dosky so zvýšeným izolačným účinkom a ich hrúbky sú od 2 po 10 cm po centimetri a potom ešte 12, 14 a 16 cm. Panel má šírku 50 cm a dĺžku 100 cm. Jeho cena je oproti najjednoduchšiemu typu o 14 % vyššia.
Soklové a drenážne dosky sú určené pre viac namáhanú soklovú časť. Majú vysokú odolnosť proti prierazu a svojou minimálnou nasiakavosťou odolávajú aj vlhkosti. Ich kapilárna vodivosť je takmer nulová. Cena oproti najlacnejšiemu druhu polystyrénu je vyššia o 69 %. Bývajú hrubé od 2 po 10 cm. Výrobca ponúka aj oblúkové segmenty na zakrivené steny, prírezy a fasádne dosky špeciálnych rozmerov.
Silence dB Plus je špeciálny materiál pri zvýšených požiadavkách na útlm hluku – musíme však použiť izolant hrúbky minimálne 10 cm a omietku s plošnou hmotnosťou min. 20 kg/m2.

Zateplenie minerálnou vlnou
Fasádne výrobky z minerálnej vlny sa hodia na tepelnú, akustickú i protipožiarnu izoláciu stavebných konštrukcií. Sú vhodné najmä pri dodatočnom vedení inštalácií po fasáde (napr. pre solárne kolektory) alebo pri ich vedení v rámci hrúbky zatepľovacej vrstvy. Všetky výrobky spĺňajú požiarnu odolnosť v triede reakcie na oheň A1. Sú tvarovo stále, hygienicky neškodné a majú prakticky neobmedzenú životnosť. Všetky výrobky sú hydrofobizované (odpudzujú vodu) a difúzne (konštrukcie pod nimi dýchajú). Ľahko sa režú a tvarujú podľa potreby.
Zabudovaná minerálna vlna nikdy nedegraduje, nevytvára podmienky pre rast mikroorganizmov, plesní, nerozpadáva sa a neškodia jej ani pôdne baktérie. Možno ju kombinovať takmer so všetkými bežnými stavebnými materiálmi – cementom, vápnom, sadrou. Odoláva aj organickým rozpúšťadlám. Okrem tepelnoizolačných vlastností účinne tlmí hluk.
Výrobca jedného druhu minerálnej vlny odporúča pri zatepľovaní novostavieb hrúbku izolácie 12 cm a pri dodatočnom zatepľovaní starších objektov 8 cm. Ak potrebnú hrúbku izolácie počítame pre konkrétny objekt, môže nám vyjsť práve opačná alebo dokonca úplne iná hodnota. Závisí to od materiálu obvodovej steny. Napríklad rozdiel jedného cm v hrúbke obvodovej steny môže priniesť rozdiel niekoľko desiatok tisíc korún v nákladoch na zhotovenie izolácie.
Minerálna vlna sa vyrába vo viacerých variantoch i hrúbkach. Dá sa použiť v kontaktnom zatepľovacom systéme z dosiek alebo lamiel alebo v odvetranej roštovej fasáde. Na rodinné domy sa používa kontaktný systém z dosiek FKD s rozmermi 60 x 100 cm a hrúbkami od 2 po 10 cm, 12 cm a potom 14 až 16 cm. Cena týchto materiálov je oproti jednoduchému polystyrénu viac ako trojnásobná.
Prvky, označované FKL, sú fasádne kontaktné lamely, ktoré sa vyrábajú v dĺžke 100 cm a šírke 20 cm. Ich hrúbka je 4, 5, 6, 8, 10, 12, 14, 15, 16 alebo 18 cm. Cenovo sú výhodnejšie (oproti najlacnejšiemu polystyrénu je to ale 2,7- násobok jeho ceny). Na roštovú fasádu sa používajú prvky označované ako FRN (fasáda roštová normál), FRE (fasáda roštová extra) a FRK (fasáda roštová kašír). Všetky majú rozmery 100 x 60 cm.

Novodobé riešenie
V súčasnosti sa na trhu objavujú aj nové materiály, ktoré dosahujú porovnateľné tepelnoizolačné vlastnosti aj pri oveľa menších hrúbkach. Jedným z nich je napríklad izolácia Lu..po.Therm. Ide o materiál na báze reflexných pokovovaných fólií so vzduchovými medzerami. Izolácia  má 8 izolačných a 5 odrazových vrstiev usporiadaných za sebou (1 odrazová – 2 izolačné – 1 odrazová – 2 izolačné, atď.). Pri prechode konštrukčnou skladbou steny a konkrétne izoláciou musí teplo prekonať min. 13-krát odpor pri prechode tepla do izolačnej vrstvy, 15-krát sálavý odpor vzduchu, 13-krát odpor vedením, ale hlavne sa až 5-krát 98 % sálavého tepelného žiarenia odrazí späť.
Vlákna minerálnych izolácií a hranice buniek penových izolácií tvoria  tiež prestupové plochy vo vnútri izolácie, ale nepravidelné, s náhodilou geometriou a rôznymi smermi. Preto  majú podobné nepravidelnosti (čo sa týka smeru a veľkosti) aj lokálne teplotné polia a tepelné toky. Z toho vyplýva, že pri bežných izoláciách je sálavé teplo clonené oveľa menej. Preto má Lu..po.Therm až 7-krát vyššie tepelnoizolačné účinky než polystyrén alebo minerálna vlna. Fólie Lu..po.Therm B2+8 nahradia pri hrúbke 3 cm až 20 cm hrubú vrstvu tepelnej izolácie z minerálnej vlny alebo iných  podobných izolantov.

Veľmi dlhú dobu panovala voči tomuto materiálu nedôvera (a pretrváva aj dodnes), a to aj medzi mnohými odborníkmi. Tá spočívala v tom, že takmer nikto nechcel veriť, že by nejaký materiál mohol tepelne izolovať až sedemkrát lepšie než polystyrén alebo minerálna vlna. Svoju rolu zohrala aj skutočnosť, že skúšobné metódy, ktoré boli štandardizované pre meranie bežných tepelných izolácií, dávali pri meraní fólií typu Lu..po.Therm horšie výsledky, než deklarovali ich výrobcovia. Tvrdilo sa, že 3 cm hrubá fólia nahradí "len" 10 cm štandardnej izolácie. Aj napriek tomu, že fóliový materiál poskytoval zaujímavé tepelno-technické výhody, nesúlad medzi meranou a deklarovanou hodnotou tepelnej izolácie fólií bol dôvodom na spochybňovanie reflexnej techniky ako celku.

Asi pred dvoma rokmi zmenilo úsilie menších európskych výrobcov hydroizolačnej a tepelnoizolačnej fóliovej techniky s reflexnými vrstvami pohľad na vec. Bolo postavených niekoľko dvojíc totožných domov v rovnakých podmienkach a s rovnakým automatizovaným režimom používania (bez prítomnosti osôb).
Do obalového plášťa konštrukcie bola ako tepelný izolant použitá buď minerálna vlna hrúbky 20 cm (ako referenčný izolant), alebo fólia typu Lu..po.Therm B2+8 (ako testovací izolant). Na všetkých dvojiciach domov bola preukázaná prakticky rovnaká spotreba energie. Výstavbu a testovanie domov nezávisle vykonávalo päť významných európskych inštitútov. Tak sa potvrdila skutočnosť, že 3 cm hrubá fólia Lu..po.Therm účinkuje rovnako ako 20 cm hrubá izolácia z minerálnej vlny.
Spôsoby zateplenia môžu byť rôzne, treba si však uvedomiť fakt, že dnes by sme mali stavať už len energiu šetriace objekty, ktoré sa bez kvalitných tepelných izolácií nezaobídu.

(mez)
Spracované z podkladov vydavateľstva Verso a z internetu
Snímky: archív redakcie, internet