Prvého januára 2008 nadobudol účinnosť Zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov. Zámer zákona je dobrý. Jeho filozofia vychádza z povinného hodnotenia hospodárnosti budov z hľadiska spotreby energie, pričom ide o legislatívne upravený postup hodnotenia podľa výšky spotreby energie v kWh na m2 zastavanej plochy. Podľa tohto údaja sú budovy zatrieďované do siedmich tried (A – G).

Táto povinnosť sa týka budov, ktoré sú predmetom predaja či prenájmu po 1. 1. 2008 a novostavieb, prípadne významne obnovovaných budov, ktorých kolaudačné konanie sa konalo a koná po 1. 1. 2008. Zákon umožňuje, aby záujemcovia o stavbu, kúpu alebo prenájom budovy získali predstavu o jej energetickej náročnosti. Mal by byť teda nástrojom, ktorý ovplyvní cenu nehnuteľnosti a jej atraktívnosť aj v závislosti od jej energetickej hospodárnosti.

Zákon a vyhláška
Vykonávacou vyhláškou č. 625/2006 je každá trieda ohraničená minimálnou a maximálnou hodnotou spotreby energie v najčastejších miestach – vykurovanie, príprava teplej vody, elektrické spotrebiče ... Vyhláška zároveň udáva aj tzv. globálny ukazovateľ, t. j. ukazovateľ celkovej spotreby energie v kWh na m2 zastavanej plochy objektu alebo stavby. Pre rodinný dom znamená trieda A nízku spotrebu energie (menej ako 48 kWh/m2 za rok), pre bytové domy je to menej ako 38 kWh/m2/rok. Trieda G hovorí o vysokej spotrebe (viac ako 286 kWh/m2/rok), teda o nehospodárnom objekte!
Zákon a vykonávacia vyhláška týmto posudzovaním zaväzujú projektantov dôsledne preukazovať splnenie požiadaviek (v zmysle STN) na energetickú hospodárnosť projektovaných budov, idú však nad rámec normy. Nie je to chyba, pretože je tu snaha hľadať úsporné trendy pri spotrebe energií.

Energetické posudzovanie a zatriedenie sa vykonáva v troch fázach, ktoré sprevádzajú každý stavebný objekt:
- Projektové hodnotenie sa robí v čase projektovej prípravy.
- Hodnotenie po realizácii stavby, tzv. normalizované hodnotenie sa robí pri kolaudácii objektu.
- Prevádzkové hodnotenie sa uskutoční po troch rokoch prevádzky. Zhodnotí sa ním predpokladaná a skutočná energetická náročnosť. Toto sa má používať hlavne pri predaji či prenájme budov a určite ovplyvní predajnú cenu či cenu za prenájom.
Zatriedenie vykonávajú špecialisti, ktorí majú na túto činnosť príslušné oprávnenie (po splnení profesijných predpokladov a vykonaní skúšky).

Obnovované budovy
Hodnotenie po významnej obnove či rekonštrukcii sa stanovuje jednotným – normalizovaným výpočtom, ktorý podľa § 3 spomínaného zákona musí vyjadriť množstvo celkovej spotreby energie budovy, súvisiacej s jej užívaním, najmä množstvo energie potrebnej na vykurovanie a prípravu teplej vody. Výpočet sa stáva povinným dokumentom k žiadosti o stavebné povolenie či kolaudáciu stavby, ale aj pri predaji budovy.

Doterajšia prax
Ani po dvoch rokoch a novelizácii vykonávacej vyhlášky sa však certifikácii nepodarilo vyrásť z niektorých detských chorôb. Asi najväčší problém spojený s energetickou certifikáciou je relatívne veľká voľnosť, ktorú majú odborne spôsobilé osoby pri vykonávaní hodnotiacich výpočtov. Táto voľnosť prináša zvýšenie miery pravdepodobnosti nepresnosti výsledku.
S výnimkou obytných domov sa pri energetickej certifikácii zohľadňujú štyri miesta spotreby (stavebné konštrukcie, vykurovanie a príprava teplej vody, chladenie a vetranie, osvetlenie a elektroinštalácia). Ak sa pri každom mieste spotreby zvyšuje miera pravdepodobnosti nepresnosti výsledku, v celkovom meradle môže byť budova zatriedená s rozdielom jednej až dvoch tried a odborne spôsobilé osoby to dokážu zdôvodniť.
Čo sa však ani po dvoch rokoch zjavne nepodarilo, je zmena prístupu k energetickej efektívnosti budov – akoby o túto problematiku nebol veľký záujem, veď povinnosť transponovať európsku legislatívu sme splnili. Aj preto je možné, že dve rôzne odborne spôsobilé osoby môžu jednu budovu zatriediť do rôznych energetických tried.
Na energetickú certifikáciu sa pozeráme ako na ďalšiu z administratívnych povinností, ktoré treba pri kolaudácii splniť. Z dobrého nástroja na zníženie spotreby energie sa tak stáva povinná jazda, ktorú si chce každý „odbaviť“ podľa možnosti bezbolestne, lacno a rýchlo, t. j. stavebník, projektant aj stavebný úrad.

Dodržiavanie zákona
Zákon o energetickej hospodárnosti budov a naň nadväzujúca vyhláška ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja so snahou podporiť budovy s nižšou energetickou náročnosťou však zadefinovali minimálnu požiadavku, ktorú by mali spĺňať novostavby a obnovované budovy. V prípade bytových domov tieto minimálne požiadavky tvoria hornú hranicu energetickej triedy B. Nikto ju však nedodržiava, ani nevyžaduje. Skolaudujete aj stavbu zaradenú do triedy G. Certifikát pritom kúpite aj bez toho, aby spôsobilý odborník stavbu čo i len videl.
Zákon pritom pozná silný nástroj, ktorý má pomôcť stavebníkovi pozrieť sa na svoju budovu úspornými očami ešte skôr, než ju postaví, či zrekonštruuje. Projektové hodnotenie vzniklo práve preto, aby sa podarilo odstrániť prípadné energetické nedostatky stavby skôr, ako investor prestavia desiatky tisíc eur. Pri projektovom hodnotení sa však nepočíta s tým, že ho spracuje odborne spôsobilá osoba, ktorá sa na riešenie projektu pozerá s väčším nadhľadom, než zainteresovaný projektant. Akékoľvek návrhy vedúce k úsporám energie by sa tak dali zapracovať už do projektovej dokumentácie a ešte pred výstavbou. Veď ktorý investor má chuť realizovať akékoľvek dobré návrhy priložené k správe o energetickej certifikácii budovy v čase kolaudačného rozhodnutia pre novopostavenú alebo čerstvo zrekonštruovanú budovu?

Riešenie existuje
Energetické posudzovanie je dôležitá informácia pre vlastníka budovy, lebo mu veľmi jednoznačne zhodnotí tepelno-technický stav navrhnutých stavebných konštrukcií a jej jednotlivých detailov či technických vybavení z pohľadu spotreby energie. Podkladom výpočtov sú projektové, realizačné a iné dokumenty, ktoré dokladujú a popisujú skladby stavebných konštrukcií či technológií. Budúci vlastník – objednávateľ projektových prác má teda veľmi veľkú šancu žiadať projektanta o zlepšenie kvalitatívnych (tepelno-technických) ukazovateľov jednotlivých prvkov, z ktorých bude budova skompletizovaná a má možnosť zlepšiť efektívnosť vkladaných investičných prostriedkov.
Realitou však je, že projektant dom „nakreslí“ a aj si ho „spočíta“. Vyjde mu dobrá energetická trieda a na stavebný úrad pošle projektové hodnotenie. Staviteľ až počas kolaudácie s prekvapením zistí, že projektant zabudol k potrebe tepla na vykurovanie pripočítať vlastnú spotrebu vykurovacieho systému, energiu na vetranie a klimatizáciu, či osvetlenie... Z dobrej energetickej triedy podľa projektového hodnotenia sa podľa energetickej certifikácie (ktorá spočíta všetky oblasti spotreby) pri kolaudácii stane kategória C.
Projektanti by mali projektovať len nízkoenergetické stavby. Nie preto, že domy takéhoto typu sú módnym trendom, ale preto, lebo po postavení domu sa bude musieť vyhotovovať ďalší energetický posudok, a to podľa skutočnej realizácie a potom aj prevádzky. Skúsenosti ukazujú, že počas realizácie sa tepelno-technické ukazovatele obalov stavieb zhoršujú aj vinou nedisciplinovanosti staviteľov pri realizácii stavieb, ktoré  sa tak pri hodnotení prepadnú až do triedy D.

(mez)
Spracované z publikácie Nízkoenergetické a pasívne domy (Vydavateľstvo Verso) a z podkladov organizácie Energocentrum.
Snímky: archív redakcie