aktuálne číslo
 
 
 
 
 
  Zateplený dom šetrí energiu i životné prostredie

Dnes už asi nie je ani dôležité zaoberať sa ekonomickými dôvodmi zatepľovania, pretože je to viac než zrejmé (šetrenie nákladov na vykurovanie v zime a na klimatizáciu v lete). Fosílne palivá a ropa sa nachádzajú len v určitom obmedzenom množstve, čiže sú vyčerpateľné. Dvíhanie cien energií súvisí nielen s ekonomickými záujmami rôznych spoločností, ale aj s nedostatkom energie z obnoviteľných zdrojov (biomasa, slnečná, veterná a vodná elektrická energia).

Aj keď ekonomická stránka je tá, ktorá predovšetkým spúšťa realizáciu zatepľovania bytových i nebytových domov, našťastie v našej spoločnosti existujú aj ľudia, ktorým záleží na stave nášho životného prostredia a kvalite života našich potomkov. A práve títo vnímajú plytvanie energiou ako veľké mínus celej spoločnosti. Ekonomické i ekologické faktory teda rozhodujú o zlepšovaní podmienok bývania.

Nové dôvody zateplenia
Ďalší dôvod prečo zatepľovať, je aj jednoduchšie, rýchlejšie a presnejšie zhotovenie fasádnej omietky. Niektoré materiály na obvodové steny v hrúbkach menších ako 400 mm nespĺňajú tepelnoizolačnú požiadavku, preto výrobcovia odporúčajú použiť dve vrstvy tepelnoizolačnej malty. Ak porovnáme zhotovenie takejto konštrukcie s prácnosťou zatepľovania, jednoznačne zvíťazí zatepľovanie, a to čo sa týka času, financií i prácnosti.

Dôležitým faktorom pre zatepľovanie i starších budov je aj zmena fasády, modernejší a krajší architektonický vzhľad, čo je určite spôsobené väčšou farebnosťou a zatraktívnením objektov (lesklý, kovový, matný, farebne a materiálovo členený, či navzájom kontrastný povrch...). V nemalej miere sa niekoľkonásobne predlžuje životnosť budov napríklad aj vďaka novým trvanlivým (aj samočistiacim) fasádnym materiálom.

Materiály
Zatepľovanie sa robí predovšetkým dvoma základnými materiálmi – minerálnou vlnou alebo polystyrénom. Pri rozhodovaní, z ktorého materiálu máme zatepľovať, je iste dôležitá cena základného materiálu, čo vychádza v prospech polystyrénu.

Druhou otázkou je vhodnosť daného materiál, nakoľko polystyrén je možné použiť len do výšky 22,5 m, nad túto výšku z hľadiska požiarnej bezpečnosti treba realizovať zateplenie z minerálnej vlny. Zatepľovanie nad touto výškou je teda záležitosťou nájomníkov viacpodlažných bytových domov a netýka sa individuálnych stavebníkov.

Treťou, ale nemenej dôležitou časťou pri rozhodovaní je prievzdušnosť zvolených materiálov. Ak zatepľujeme nepriedušný materiál, môžeme použiť polystyrén, ak zatepľujeme tehlovú stavbu, je vhodnejšie použiť minerálnu vlnu, ktorá má menší difúzny odpor.

Spotreba a úspora v číslach
Najčastejšie spomínaný dôvod pre zatepľovanie je šetrenie nákladov na vykurovanie v zimnom období. Energetická náročnosť bytov závisí od spôsobu vykurovania. Na vykurovanie sa spotrebuje približne 65 – 75 % z celkovej energie, 15 – 25 % sa spotrebuje na prípravu teplej úžitkovej vody, 5 % na varenie a 5 % na osvetlenie a používanie domácich elektrických spotrebičov. Každé, aj najmenšie zväčšenie tepelného odporu obvodovej konštrukcie, nám prinesie úspory na spotrebe energie. Ak výmenou vykurovacieho systému môžeme znížiť náklady o 5 % a výmena okien a dverí nám usporí 15 až 20 % nákladov, zateplenie môže tieto náklady znížiť o 15 % a viac, v závislosti od konštrukcií obvodových stien. Hrúbka potrebnej tepelnej izolácie na dodatočné zatepľovanie objektu sa dá presne vypočítať.

Priaznivé účinky zatepľovania na budovu:
- zníženie spotreby energie na vykurovanie,
- zlepšenie architektonického vzhľadu budovy,
- odstránenie zatekania cez okenné alebo obvodové konštrukcie,
- eliminácia tepelných mostov, ktoré spôsobujú nielen zvýšené nároky na teplo, ale neskôr aj v z nik plesní,
- vytváranie tepelnej pohody v interiéroch,
- zmenšenie teplotného rozdielu v obvodových konštrukciách, čo zmenšuje teplotné namáhanie obvodových konštrukcií,
- odstránenie vzniku plesní,
- predĺženie životnosti budovy,
- zníženie emisií skleníkových plynov.

Spôsoby zatepľovania
Používajú sa hlavne dve technológie zatepľovania: kontaktné zatepľovanie a roštová (odvetraná) fasáda. Kontaktný spôsob zatepľovania znamená, že jednotlivé izolačné dosky pripevňujeme lepidlom a istíme mechanicky kotvami priamo na fasádu. Odvetraný systém znamená, že medzi stenou a izolačnými doskami je vzduchová medzera, ktorá tiež pôsobí ako tepelný izolant (tento spôsob sa na rodinné domy nepoužíva, najčastejšie sú takto zatepľované občianske budovy).

Vonkajšie zateplenie sa robí najčastejšie vo forme vonkajších tepelnoizolačných kompozitných systémov ETICS (External Thermal Insulation Composite Systems) bez odvetranej medzery. V minulosti bol tento systém označovaný ako kontaktný zatepľovací systém KZS.

Polystyrénový zatepľovací systém
Polystyrén je v súčasnosti jediným rozsiahle používaným tepelnoizolačným materiálom, pri ktorého výrobe a správnom zabudovaní nehrozí zdravotné riziko. Penový polystyrén je určený na trvalé aplikácie s teplotami do 80 oC. Táto odolnosť vyhovuje všetkým bežným stavebným konštrukciám. Jeho používanie viac ako 50 rokov preukázalo, že pri správnom zabudovaní ostávajú jeho vlastnosti nezmenené. Nie je dlhodobo odolný proti UV žiareniu, preto sa musí prekryť vrstvou omietky.

Ďalšou významnou vlastnosťou polystyrénu je, že nevytvára podmienky pre rast mikroorganizmov, neplesnivie, nerozpadáva sa a neškodia mu ani pôdne baktérie. Možno ho kombinovať takmer so všetkými bežnými stavebnými materiálmi ako cement, vápno, sadra, no nie je odolný voči organickým rozpúšťadlám. Má vynikajúce vlastnosti, ktoré sa týkajú útlmu hluku. Nakoľko podobne ako iné organické materiály neodoláva dlhodobému pôsobeniu ohňa, musí byť tento materiál zabudovaný dovnútra konštrukcie pod ochrannú vrstvu omietky. Celková požiarna odolnosť je potom stanovená vzhľadom na celú konštrukciu vrátane krycích vrstiev a povrchových úprav. Požiadavky sú zakotvené v európskej požiarnej norme. Pre tieto systémy sa používajú výrobky stabilizované a samozhášavé, líšia sa pevnosťou v tlaku a súčiniteľom tepelnej vodivosti.

Technológia zhotovenia
Montáž jednotlivých systémov je väčšinou rozdielna, preto je nutné dodržať technologický postup odporúčaný výrobcom na konkrétny výrobok a používať celý sortiment komponentov určených pre daný systém, ktorý je certifikovaný. Montáž by mala realizovať odborne zaškolená firma.

Príprava podkladu je veľmi dôležitá ešte pred začatím prác. Zvetraná omietka pri zatepľovaní rekonštruovaných objektov musí byť otlčená a podklad dokonale spevnený a vyrovnaný, dostatočne súdržný. Dá sa umyť tlakovou vodou alebo napenetrovať. Ak sú na stene väčšie nerovnosti ako ± 10 mm na 2 m dĺžky, musíme počítať s vyššou spotrebou lepidla a kotevných príchytiek (hmoždiniek). Podklad musí byť tiež vyzretý a suchý, bez známok vzlínania vody z terénu. Vlhké steny nie je možné zatepľovať kontaktným systémom, ale len systémom s odvetranou medzerou.

Klampiarske konštrukcie na fasáde musia byť tiež pripravené na zateplenie. Oplechovania okien, balkónov, atík, ríms, markíz musia byť zhotovené samostatne (nie zabudované) a musia byť pripravené aj parapetné dosky a plechy. Osadenie týchto klampiarskych výrobkov totiž nasleduje ihneď po osadení obkladových dosiek tepelnej izolácie. Musíme poznať aj dráhu bleskozvodu a umiestnenie dažďových odpadov. Okrem toho musia byť vyriešené aj prvky fasády zasahujúce do zatepľovacieho systému ako sú konzoly, vetracie prestupy, osvetlenie, kotvenie zábradlia...

Lepenie dosiek začína položením soklovej lišty vybranej podľa hrúbky polystyrénu. Lišta slúži ako ochrana spodnej hrany tepelnej izolácie pred mechanickým poškodením a umožňuje riadny odtok vody z priečelia cez odkvapnú hranu lišty. Priskrutkuje sa vodorovne (podľa vodováhy) skrutkami do príchytiek (hmoždiniek). Dosky tepelnej izolácie potom lepíme zdola nahor od soklovej lišty. Soklová lišta nám neskôr umožní natiahnuť fasádnu omietku s rovnou hranou (bez jej použitia by bola hrana nerovná a hrboľatá). Lepiaci tmel nanášame na dosku po obvode v šírke približne 5 cm a s dvoma terčami uprostred dosky.

Výsledná kontaktná plocha má dosahovať 40 % z plochy dosky. Na celej fasáde lepíme dosky na väzbu. Do škár medzi doskami sa nesmie dostať ani lepiaca ani fasádna malta. Ak by náhodou vznikli škáry medzi lepenými doskami, vyplníme ich PUR penou alebo prírezmi polystyrénu. Preto je ideálne používať dosky alebo platne s poldrážkou alebo dokonca s drážkou a perom.

Ak fasádnymi polystyrénovými doskami obkladáme styk rôznych materiálov, styk dosiek nesmie byť presne nad stykom týchto materiálov. Doska musí tieto miesta presiahnuť minimálne o 10 cm. Na nároží sa dosky predsadzujú striedavo z každej strany priebežne. Pri okenných prekladoch, osteniach a iných otvorových konštrukciách súvislá plocha zateplenia je na fasáde a dosky podhľadu prekladu a ostenia sú k nej prisadené. Nad otvorom nesmie byť vodorovná ani zvislá škára. Po nalepení dosiek a vytvrdnutí lepidla sa prebrúsením odstránia drobné nerovnosti, ktoré by zvyšovali spotrebu fasádnej malty.

Kotvenie. Dosky mechanicky ukotvíme tanierovými príchytkami (hmoždinkami). Veľkosť, počet a umiestnenie v ploche dosky uvádza technologický predpis výrobcu. Ich minimálny počet predstavujú 4 kotvy na 1 m2 plochy fasády. Druh príchytky (hmoždinky) vyplýva z materiálu podkladu i hrúbky zatepľovacej dosky. Existujú aj systémy do určitej výšky bez kotvenia, to presne určuje výrobca. Ak pripevňujeme dosky na staré omietky, mechanické kotvenie je nutné v každom prípade.

Vystuženie rohov. Hrany budovy, okien a otvorov sa vystužujú profilmi z plastov alebo nehrdzavejúcich kovových materiálov s prípadnou výstužnou sieťovinou. Výstužné profily sa vkladajú do nanesenej vrstvy stierkovej hmoty a následne sa prestierkujú. V rohoch otvorov sa tieto miesta prestierkujú s diagonálne zatlačenou sieťkou kvôli napätiam v týchto miestach. Diagonálny pruh by mal mať veľkosť okolo 30 x 50 cm.

Po nalepení tepelnej izolácie sa osadia parapetné plechy, dosky, primontuje sa oplechovanie balkónov, atík a ríms. Po ich osadení sa nanesie armovacia vrstva stierkovou hmotou, určená výrobcom zatepľovacieho systému. Waflový spôsob zhotovenia povrchu, vytváranie štruktúrovaného povrchu polystyrénových tabúľ zväčšuje priľnavosť fasádnej omietky.

Ochrana prekrytím. Pred nanášaním výstužnej vrstvy je výborné prekryť otvory polyetylénovou fóliou, ak sme neprekryli všetky stavebné časti ešte pred penetráciou podkladu a lepením dosiek. Na prekrytie všetkých otvorov a stavebných konštrukcií, ktoré nemajú byť znečistené stierkou, máme asi dva dni, kým lepiaca malta pod polystyrénom dokonale stuhne a stvrdne. Fóliu lepíme cca 2 až 3 mm od okraja rámu alebo ostenia, v závislosti od hrúbky fasádnej omietky. Technologická prestávka po lepení dosiek závisí od druhu lepidla, počasia, podkladu a je daná výrobcom systému.

Výstužná vrstva sa vytvára zatlačením výstužnej sieťoviny do nanesenej stierkovej hmoty na tepelný izolant a následným uhladením hmoty, ktorá prešla pomedzi oká sieťoviny. Zvyčajne sa sieťovina ukladá zhora nadol a vytvára sa tak celá výstužná plocha. Presahy medzi pásmi sieťoviny sú 10 cm. Výstužná sieťka nesmie byť uložená na izolant bez dopredu roztretej stierky. Po zahladení stierky nesmie byť sieťku vidieť, musí byť z oboch strán obalená stierkovou hmotou. Ak je potrebné naniesť ďalšiu vrstvu stierky, nanáša sa ešte do vlhkej nezatuhnutej predchádzajúcej vrstvy, ak to výrobca nepredpisuje inak. Presahy sieťky nesmú narušovať rovinnosť. V miestach styku rôznych druhov tepelných izolantov sa sieťka zdvojuje.

Ak na tepelnú izoláciu nalepujeme ozdobné prvky a profily, lepíme ich na výstužnú vrstvu zubovou stierkou. Styky po obvode a medzi dielikmi sa pretrú pružným tmelom. Ťažké a rozmerné dekoratívne predmety a ozdoby vyžadujú špeciálne kotvenie. Na dosiahnutie ideálneho vzhľadu zvlášť štruktúrovaných omietok je rovinnosť nevyhnutná. Ak to výrobca systému dovoľuje, vybrúsime povrch bez odhalenia sieťky.

Penetračný náter a omietka. Približne jeden deň po dokončení armovacej vrstvy nanesieme na podklad penetračný náter, ktorý nám zabezpečí zjednotenie savosti podkladu. Po vyzretí penetračného náteru naneseného štetcom alebo valčekom môžeme naniesť fasádnu omietku.

Pri nanášaní fasádnej omietky je nutné, aby práca prebiehala kontinuálne bez prerušenia. Prerušenie je možné len v rohoch budovy alebo v miestach prechodu rôznych farieb alebo štruktúr omietky. Používame omietky ryhované, rozotierané, škrabané. Nanášanie robíme antikorovými hladidlami a štruktúrujeme plastovými alebo antikorovými hladidlami presne podľa návodu výrobcu. Je na to potrebná prax a zručnosť celej čaty omietkárov.

Nerovnomernosť štruktúrovania je viditeľná i v najmenších rozdieloch v podhľadoch, šikminách alebo v úrovni podláh lešenia. V niektorých prípadoch (podľa návodu výrobcu) môžeme ešte omietku pretrieť finálnou vrstvou náteru, väčšinou sa používa na minerálne omietky. Veľmi dôležité je dodržanie predpisov výrobcu, aj čo sa týka teplôt, lnečného žiarenia, silných vetrov a dažďa pri samotnom zhotovovaní.

Minerálny zatepľovací systém
Minerálna vlna tak isto ako polystyrén sa vyrába vo viacerých variantoch, hrúbkach a používa sa v rôznych zatepľovacích systémoch. V zásade rozlišujeme fasádny kontaktný zatepľovací systém z dosiek alebo lamiel alebo roštovo odvetranú fasádu.

Na rodinné domy používame kontaktný systém z dosiek FKD (fasádne kontaktné dosky) rozmerov 600 x 1000 mm a hrúbok od 20 po 160 mm. Prvky označované FKL znamenajú fasádne kontaktné lamely a vyrábajú sa v dĺžke 1000 mm a šírke 200 mm. Ich hrúbka je 40 až 180 mm. Cenovo sú výhodnejšie lamely, ktoré ale treba lepiť celoplošne.

Na roštovú fasádu sa používajú prvky označované ako FRN (fasáda roštová normál), FRE (fasáda roštová extra) a FRK (fasáda roštová kašír). Všetky majú plochu 1000 x 600 mm.

Fasádne výrobky z minerálnej vlny sa vynikajúco hodia na tepelnú, akustickú a protipožiarnu izoláciu stavebných konštrukcií. Je to vhodný materiál aj pri dodatočnom vedení inštalácií solárnych kolektorov po fasáde alebo v rámci zatepľovanej vrstvy.

Všetky výrobky spĺňajú požiarnu odolnosť v triede reakcie na oheň A1. Sú tvarovo stále, hygienicky neškodné a majú neobmedzenú životnosť. Keďže sú hydrofobizované, odpudzujú vodu a zároveň difúzne, to znamená, že konštrukcie pod nimi môžu dýchať. Ľahko sa režú a tvarujú podľa potreby.

Významnou vlastnosťou minerálnej vlny je, že nevytvára podmienky pre rast mikroorganizmov, neplesnivie, nerozpadáva sa a neškodia jej ani pôdne baktérie. Možno ju kombinovať takmer so všetkými bežnými stavebnými materiálmi ako cement, vápno, sadra a odolná ja aj voči organickým rozpúšťadlám. Má výborné zvukovo izolačné vlastnosti.

Technológia zateplenia
Pri výstavbe rodinných domov sa používa najmä kontaktný spôsob. V návrhu zatepľovania je dôležité umiestniť akumulačnú vrstvu z vnútornej strany a tepelnoizolačnú vrstvu ako obal z vonkajšej strany. Práve akumulačná zóna z objemovo ťažšieho materiálu potom zaručuje menšie teplotné výkyvy v miestnosti pri teplotných zmenách v exteriéri.

Pre montáž výrobkov z minerálnej vlny platí návod na montáž polystyrénu s jediným rozdielom – ak použijeme namiesto dosiek lamely, natierajú sa na celej svojej ploche. Tým sa zlepší priľnavosť k podkladu oproti doskám. Spôsob pripevňovania určuje výrobca. Všetky postupy od kontroly podkladu, zhotovenia soklovej lišty a lepiacej malty, kontroly pripravenosti klampiarskych konštrukcií, lepenie dosiek, zhotovenie sklotextilnej armovacej vrstvy zvislo i uhlopriečne pri rohoch otvorov a natiahnutie fasádnej omietky sú rovnaké.

Výrobca minerálnej vlny odporúča pri zatepľovaní novostavieb hrúbku izolácie 12 cm a pri dodatočnom zatepľovaní starších objektov vrstvu 8 cm. Hrúbka použitej izolácie pri pasívnych domoch musí byť nad 15 cm, ak by bola akumulačná vrstva zo železobetónu, tak hrúbka izolačnej vrstvy je nad 20 cm.

Lepenie
Tabule lepíme stavebným lepidlom na zatepľovanie, ktoré je síce drahšie ako lepidlo na murovanie, ale lepšie odoláva teplotnej rozťažnosti. Tepelnoizolačné dosky začíname lepiť od spodného okraja na soklovú lištu, ktorú si mechanicky pripevníme na fasádu domu. Veľmi dôležité je skontrolovať vodorovnosť soklovej lišty kvôli rovinnosti a zvislosti plochy fasády. Na nároží sa soklové profily zrežú pod uhlom 45 o. Pri lepení dosiek nanášame lepidlo po obvode a bodovo alebo v pásoch tak, aby sme ho naniesli aspoň na 50 % plochy platne, pri lepení lamiel nanášame maltu celoplošne.

Veľmi dôležité je nevytvárať medzery medzi platňami, aby v medzerách neostávala malta – vznikali by tepelné mosty. Nakoľko povrch materiálu kamennej vlny je rovný a hladký, predpokladá sa len tenká vrstva fasádnej malty, ktorou ťažko vyrovnáme prípadné nerovnosti. Je preto potrebné, aby nerovnosti obvodových stien boli korigované už  rámci tepelnoizolačnej vrstvy. Ak pred samotnou prácou podklad nevyrovnáme, nanášame lepiacu maltu celoplošne. Ak sú nerovnosti od zvislice väčšieho rozsahu, musíme podľa potreby voliť vrstvy rôznej hrúbky alebo podkladať pod dosky kúsky minerálnej vlny, a tak vyrovnať povrch celej vrstvy do ideálnej zvislice.

Ak vytvárame na fasáde rôzne reliéfy, horizontálne alebo vertikálne členenia alebo šambrány okolo okien, tak isto ich zhotovíme z materiálov rôznych hrúbok tepelnej izolácie. Dôležité je platne ukladať na väzbu. V kútoch a rohoch nesmú byť vodorovné ani zvislé škáry priebežné. Na rohoch stavby sa jednotlivé vodorovné rady vystriedajú.

Kotvenie
Po nalepení dosiek alebo lamiel na podklad sa lepený spoj po vytvrdnutí spevní ešte mechanickými kotvami, ktorých počet a presné umiestnenie určuje výrobca. Minimálny počet je stanovený na dva kusy, pri okrajoch a rohoch sa ich počet zdvojnásobí, pričom vzdialenosť ich umiestnenia od okraja má byť 8 až 15 cm. Majú byť v rohoch dosiek a v strede každej dosky. Treba použiť správny typ kotvy vzhľadom na podkladný materiál i hrúbku tepelnej izolácie.

Vystuženie
Po dokončení mechanického kotvenia sa povrch prestierkuje. Do takto zhotovenej vrstvy malty sa zatlačí sklotextilná mriežka, ktorej pásy sa prekrývajú 10 cm, v rohoch otvorov sa ešte navyše použijú šikmé prúžky sieťky (50 x 30 cm).

Zatepľovacie panely sa lepia zdola nahor, sklotextilná mriežka sa zatláča zhora nadol. Celková hrúbka výstužnej vrstvy so sieťkou je 2 až 5 mm. Na nárožiach sa sklotextilná mriežka zhotoví s presahom 20 cm, ak použijeme rohovú lištu s integrovanou mriežkou, presah je 10 cm. Výrobca odporúča celé prvé nadzemné podlažie kvôli zvýšenému mechanickému namáhaniu prestierkovať a presieťkovať na fasáde dvakrát. Ideálne je, ak sa okolo otvorov a na všetky hrany použije kovová lišta, ktorá vynikajúco chráni izoláciu proti mechanickému poškodeniu v exponovaných miestach.

Po zhotovení výstužnej vrstvy – najskôr však po troch dňoch sa povrch prebrúsi a zhotoví sa podkladný náter štetcom alebo valčekom. Tento penetračný náter zlepšuje priľnavosť fasádnej omietky k podkladu a už po jeho aplikácii je fasáda vodonepriepustná. Zároveň umožňuje svojou vodonepriepustnosťou dokonalé roztiahnutie fasádnej omietky do plochy.

Fasádna omietka
Po vyschnutí podkladného náteru sa nanesie tenkovrstvová ušľachtilá omietka v hrúbke rolujúcich zŕn. Omietky môžu mať rôznu zrnitosť od 0,5 do 4 mm, čomu potom zodpovedá aj ich hrúbka. Môžeme si vybrať omietky silikátové, silikónové, akrylové, ktoré sa nanášajú a hladia vodorovným, zvislým alebo krúživým pohybom. Na zateplenú vrstvu sa nenanášajú tradičné vápennocementové omietky, jadrové omietky, ktorých hrúbka je okolo 2 cm, ani omietky s nižším stupňom svetlosti. Na zateplenie sa majú použiť omietky so stupňom svetlosti vyšším ako 25.

Je veľmi dôležité, aby celá plocha fasády bola nanesená i hladená a následne upravovaná naraz, aby nedošlo k rôznofarebným a iným štrukturálnym efektom. Ak časti fasády upravujeme rôznofarebne, jednotlivé plochy sa oddelia lepiacou páskou na fasádu.

Pri lepení tepelnoizolačných dosiek nesmie teplota vonkajšieho prostredia klesnúť pod +5 oC a v čase naťahovania fasádnej omietky by nemala byť nižšia ako +8 oC. Plochu fasády by sme mali chrániť pred vetrom, dažďom a slnečným žiarením ochrannou sieťkou na lešení.

Voľba vhodného druhu fasádnej omietky vyplýva z použitého materiálu. Výrobcovia fasádnych omietok udávajú, že ak chceme dosiahnuť nemenný farebný odtieň na nechránenej stavbe alebo v extrémnych poveternostných podmienkach alebo vo vlhkom prostredí, je vhodnejšie zvoliť silikónovú omietkovú zmes. Nech už sa rozhodneme pre akúkoľvek, pri všetkých nám výrobca zaručuje deklarovanú kvalitu, predpíše postup a technológiu spracovania, nanášania i povrchovú úpravu hladením, škrabaním alebo iným spôsobom.

Zhotovenie fasádnej omietky, na rozdiel od iných stavebných činností, kde si vystačíme ako individuálni stavebníci, nepatrí do rúk neodborníkom. Je to práca odborná, závislá od skúseností pracovníkov a jej zhotovenie za presne daný čas je nutnosťou.

Materiály fasádnych omietok obsahujú lepidlá po vytvrdnutí odolné proti vode, preto je nutné hneď po práci očistiť všetko náradie vodou. Po zaschnutí by ho bolo možné čistiť už len mechanicky.

Zateplenie tepelnoizolačnými omietkami
Výrobcovia na našom trhu ponúkajú aj tepelnoizolačné omietky na báze expandovaného perlitu a polystyrénu. Podklad pod omietku musí byť upravený postrekom a hladké betónové povrchy musia byť upravené špeciálnou adhéznou omietkou. Väčšinou ide o strojové omietanie v hrúbkach 3 až 6 cm alebo nad 6 cm. Pri hrúbke nad 6 cm je nutné nanášať omietku v dvoch vrstvách a doba schnutia je 3 dni na jeden centimeter hrúbky omietky.

Zhotovenie takýchto hrubých omietok je veľmi prácne, zdĺhavé a namáhavé oproti klasickému spôsobu zatepľovania. Na takto zhotovené omietky aplikujeme sieťku podobne ako pri zatepľovaní bežným spôsobom. Po zhotovení spevňujúcej omietky v hrúbke okolo 5 mm je doba zrenia 1 deň na 1 mm hrúbky omietky. Po zdrsnení sa natiahne ušľachtilá omietka, na ktorú sa zhotoví náter.

Kombinované materiály
Ďalší možný spôsob zateplenia fasády je z kombinovaných dosiek z minerálnej vlny alebo polystyrénu v kombinácii so zlisovanou drevenou vlnou obalenou cementom. Je to vlastne „vylepšený heraklit“. Postup zakladania na soklové lišty je rovnaký, ale pri osadzovaní jednotlivých kombidosiek (krupinodosky) nemusíme použiť lepidlo, len tanierové kotvy. Na zakotvené dosky sa zhotoví vystužená vrstva malty, na ktorú sa následne nanesie fasádna omietka, ktorá sa povrchovo upraví.

Ukončenia
Klampiarske konštrukcie, napríklad oplechovanie parapetov by malo byť hotové už pred samotným zatepľovaním. Plechy je najvhodnejšie podtmeliť a obaliť fóliou. Ak sú na fasáde rímsy a iné horizontálne výstupky hlbšie ako 2,5 cm, musia byť oplechované alebo vyspádované, aby sa na nich nedržala voda. Oplechovanie atiky sa musí spádovať smerom na plochú strešnú konštrukciu. Oplechovanie parapetu môže byť vytvorené z medeného, pozinkovaného alebo smaltovaného hliníkového plechového profilu prečnievajúceho 3 cm nad povrch zateplenej konštrukcie. Oplechovanie je vhodné klásť do tepelnoizolačnej vrstvy z polyuretánovej peny (eliminácia ochladzovania).

Zhotovenie soklu budovy je veľmi podobné lepeniu v ploche fasády. Najlepší materiál na tepelnú izoláciu je extrudovaný polystyrén, ktorý extrémne dobre odoláva vode a vlhkosti oproti minerálnym vláknam. Lepenie a kotvenie je totožné. Vrchná omietka by mala byť odolná proti vode a zemnej vlhkosti alebo namiesto omietky po zatiahnutí sklotextilnej mriežky zhotovíme soklový obklad, nakoľko povrch sokla má zvýšené nároky na odolnosť proti mechanickým vplyvom a vode. Z omietok sú vhodné silikátové, silikónové, akrylové, granopor, marmolit a pod. Pred samotnou úpravou fasády je vhodné zájsť k špecialistom – architektom alebo stavebným projektantom do štúdia a dať si zhotoviť vizualizáciu objektu s rôznymi úpravami a členeniami fasády, farebným spektrom a štruktúrami povrchu, nakoľko fasáda je vizitkou budovy po zhotovení zateplenia nemennou na veľmi dlhú dobu. Pri rekonštrukciách starších rodinných domov je účelné spolu so zatepľovaním zrealizovať aj výmenu okien a dverí (balkónových a vchodových). Pred samotnou realizáciou je potrebné rozvrhnúť inštalácie slaboprúdových rozvodov po fasáde pre zvonček, kameru či otváranie brány, 12-voltové i silnoprúdové osvetlenie budovy a blízkeho okolia.

Ing. Želmíra Kováčiková
Snímky: archív redakcie

 

 

© 2010 VERSO spol. s r.o.    Optimalizované pre IE 5.0, 800 x 600, Hi Color, aktualizované