Vykurovacie teleso je konečný článok vykurovacej sústavy a jeho úlohou je odovzdať teplo privedené zo zdroja cez rozvodové potrubie prostredníctvom teplonosnej látky do vykurovaného priestoru. Výkon vykurovacích telies sa stanovuje na základe normatívneho výpočtu tepelných strát pre každú miestnosť samostatne (podľa STN 06 0210), a to tak, aby tepelný výkon vykurovacieho telesa bol väčší ako je celková tepelná strata.

Prijateľné náklady a dostupnosť energií sú prvé kritériá, ktoré rozhodujú pri výbere vykurovacích telies. Ďalšie dôležité hodnoty predstavujú úsporná prevádzka, spoľahlivosť a šetrnosť voči životnému prostrediu. Tiež nás zaujíma užívateľský komfort a minimálne nároky na obsluhu.
Pri rozhodovaní a výbere vykurovacích telies je vždy potrebné zvažovať všetky alternatívy. Máme možnosť voľby medzi viacerými druhmi vykurovacích telies, spôsobmi šírenia tepla do priestoru i zodpovedajúcej regulácii. Nesmieme zabúdať ani na potrebu tepla, ktorá závisí aj od toho, do akého domu ideme vykurovacie telesá inštalovať, či ide o dom energeticky náročný, novostavbu, energeticky úsporný dom, nízkoenergetický, pasívny alebo nulový.

Druhy vykurovacích telies
Vykurovacie telesá používané pre vykurovacie sústavy obytných a rodinných domov sa rozdeľujú z rôznych hľadísk: podľa materiálu, z ktorého sú vyrobené (oceľové, liatinové, z medeného plechu, keramické), podľa druhu teplonosnej látky (vodné, parné a teplovzdušné), podľa teploty teplonosnej látky, podľa spôsobu odovzdávania tepla (konvekčné a sálavé). Najširšie rozdelenie vykurovacích telies predstavuje delenie podľa ich tvaru.
Rúrové hady sa zhotovujú z hladkých rúr a vyrábajú sa v rôznych rozmeroch, tvaroch i kalorických výkonoch. Používajú sa hlavne tam, kde je potrebné vytvoriť tepelnú clonu.
Rúrové registre vznikajú spojením viacerých horizontálnych rúr vertikálnymi rozdeľovacími komorami na koncoch. Svoje uplatnenie nachádzajú najmä tam, kde je nedostatok miesta.
Rebrové rúry môžu byť liatinové, oceľové, medené. Teplo odovzdávajú prostredníctvom rebier. Kvôli ťažkému odstraňovaniu prachu z rebier nepatria k tým najhygienickejším telesám.
Radiátory predstavujú najbežnejšie a najpoužívanejšie vykurovacie telesá. Môžu byť liatinové, oceľové, keramické a tiež článkové, sálavé panely alebo plochy.
Konvektory sú skriňové vykurovacie telesá, v ktorých sú vykurovacie články zakryté bez redukovania ich kalorickej účinnosti.
Vykurovacie skrine sa používajú najčastejšie pri teplovzdušnom vykurovaní. Skriňa sa skladá z vonkajšieho plášťa, z ventilátora s elektromotorom a tenkých rebrových rúr. Okrem toho existujú rôzne dekoratívne vykurovacie telesá, pri ktorých by sme si mali všímať aj ich úžitkovú hodnotu, funkčnosť a technické parametre.

Výhody a nevýhody
V panelových radiátoroch je teplonosným médiom voda a teplota sa reguluje rovnako ako u iných druhov radiátorov, teda pootočením uzáveru, pričom nie je problém ani estetická stránka - "zapadnú" do každej miestnosti.
Kolekcie vykurovacích panelov dnes mávajú design s neobvyklým rúrkovým napojením a ozdobnou lištou, ktorá môže byť okrem chrómu aj bielej farby či z pravého javoru, višne i orecha. Okrem radiátorov s predným profilovaným panelom si možno vybrať aj radiátor s hladkým panelom. Panel musí byť napojený na zdroj tepla, ktorým môže byť plynový kotol, ale aj elektrický, na ohrev vody v rúrkach.
V závislosti od druhu môžeme radiátory pripojiť viacerými spôsobmi, predovšetkým v súčasnosti novým a obľúbeným spôsobom v dolnej časti steny. Nie je problém nainštalovať vhodnú výšku, dĺžku a výkon vykurovacieho telesa v každej miestnosti. Sálavé teplo vykurovacích panelov nie je pohlcované vzduchom, dochádza teda k priamemu ohrievaniu osôb, predmetov a plôch, ktoré sa nachádzajú v zóne sálania, a až potom sa sprostredkovane ohrieva vzduch. Vykurovacie panely sa používajú buď ako hlavné vykurovanie, alebo len na prikurovanie - doplnkové teplo. Vysoká kvalita týchto telies sa dosahuje aj dvojitým náterom, ktorý zaručuje krásny lakovaný povrch.
Kúpeľňové radiátory sa inštalujú na stenu kúpeľne a teplo sálajú z veľkej plochy priamo do miestnosti. Teplo z vykurovacích telies získame veľmi jednoducho, a to napojením na rozvod ústredného vykurovania alebo do elektrickej siete. Vykurovacie teleso môžeme doplniť termostatickou vykurovacou tyčou, ktorá zvyšuje komfort pri používaní. Vykurovacia tyč sa vkladá do radiátora (montuje sa zdola do telesa), pričom prístupný zostáva len ovládací prvok, ktorý umožňuje nastaviť základné funkcie: 1. vďaka termostatu udržuje stálu teplotu v miestnosti, 2. na dobu dvoch hodín môžeme teleso naprogramovať na plný výkon napríklad na vysušenie mokrých uterákov, 3. šetrí energiu znížením teploty o 3,5 °C oproti teplote v miestnosti, 4. zamedzuje poklesu teploty v kúpeľni pod 7 °C.
V súčasnosti vzrastá záujem o vykurovacie telesá s malým vodným objemom, ktoré rýchlo reagujú na zmeny tepelnej záťaže - sálanie slnka, pohyb osôb a podobne. Tieto úlohy spĺňajú konvektorové vykurovacie telesá. Pracujú na princípe konvekcie. Prúdenie vzduchu pomáha rýchlemu vykúreniu miestnosti a udržiavaniu príjemného prostredia. Teplý vzduch sa dostáva k stropu, kde chladne a "padá" k podlahe. Cirkuláciou priestorom sa vracia späť ku konvektoru.
V porovnaní s klasickým radiátorom je teplo v miestnosti rozdelené rovnomernejšie a klíma je príjemnejšia. Konvekciou ušetríme, lebo ohrievanie malého množstva vody je efektívnejšie a ekonomickejšie a rýchlejšie vykúrime najmä pri prerušovanom spôsobe vykurovania. Tento typ vykurovania je šetrnejší aj pre alergikov, lebo vyrovnaná teplota medzi stropom a podlahou je menej dráždivá.
Konvektory sú však cenovo náročnejšie ako klasické radiátory. Vyrábajú sa v rôznych typoch. Nástenné konvektory sa inštalujú na stenu pod okno (môžu mať spodný prívod). Existujú aj v rôznych hĺbkach a dĺžkach.
Konvektorové lavice majú najčastejšie dosku z umelého kameňa. Tiež si môžeme zvoliť lavice bez dosky, či už ako stojaté alebo nástenné.
Podlahové konvektory s ventilátorom sa hodia do kúpeľne, ktorá má veľké presklené steny, ako sú napríklad francúzske okná (zabraňujú roseniu skiel).
Najjednoduchším riešením sú rebríkové vykurovacie telesá. Sú to vlastne plastom izolované vykurovacie tyče, ovládané termostatom. Môžeme ich umiestniť prakticky kdekoľvek. V kúpeľni slúžia tiež ako sušiak na uteráky. Vyrábajú sa v rôznych veľkostiach, tvaroch i farbách. Ich cena je pomerne nízka, výrazne si priplatíme len za farebné vyhotovenia, a niekoľkonásobne sa vyšplhá pri rebríkoch z antikoru, chrómu alebo v kombinácii kovu a skla.
K rebríkovému telesu môžeme pridať aj prídavné zariadenie, ktoré nám zaistí teplo i v dobe, keď nie je vykurovacia sezóna. Prídavné zariadenie sa pripája do elektrickej zásuvky. Toto riešenie umožňujú aj niektoré typy klasických radiátorov.

Teplovzdušné zariadenia
Ďalším riešením sú teplovzdušné vykurovacie telesá. Sú napojené na elektrinu a vybavené ventilátorom, ktorý umožňuje rýchle prúdenie teplého vzduchu. Ich veľkou výhodou je teda rýchle vyhriatie priestoru, nízka cena a možnosť premiestňovania. Nevýhodou je veľká okamžitá spotreba elektrickej energie, pretože väčšina teplovzdušných ventilátorov má elektrický príkon 1 až 2 kW. Používajú sa najmä v kúpeľniach, na vykúrenie tohto priestoru teplým vzduchom stačí väčšinou jeden konvektor s tepelným výkonom cca 500 W. Výkon môžeme jednoducho nastavovať podľa okamžitej potreby. Regulácia je obvykle v šiestich až desiatich výkonových stupňoch.
Prenosné vykurovacie telesá na rýchle vykúrenie miestnosti môžu byť aj na propán (skvapalnený plyn), ktorý je naplnený v oceľovej fľaši (s objemom 5 alebo 10 kg). Toto teleso sa skladá zo skrinky na fľašu, plynového rozvodu (regulátor, hadica, uzatváracia a zabezpečovacia armatúra) a vyhrievacích panelov. Vykurovacie teleso sa nemusí pripájať na odvod spalín a má zariadenie na automatické vypnutie v prípade zvýšenej koncentrácie oxidu uhoľnatého alebo oxidu uhličitého.

Infračervený vykurovací systém
Ide v podstate o obdobu slnečného žiarenia bez škodlivých UV lúčov a bez viditeľného svetla. Tepelné vlny vznikajú prostredníctvom elektrickej energie. Nové vodivé nekovové materiály sú schopné okamžite vydávať teplo (úspora elektrickej energie), ktoré sa potom rozdeľuje do priestoru a ohrieva pevné predmety vrátane človeka. Vykurovacie panely sú ploché, absolútne nehlučné, máme pri nich pocit, ako by sme boli pri kachliach, nenastáva žiaden úbytok kyslíka, nemení sa vlhkosť a majú zaujímavý design (napr. mramor, zrkadlo...).

Sálavé teplo
Mramorové vykurovacie dosky sú plošné vykurovacie telesá, ktoré sa zapájajú na elektrickú sieť s menovitým napätím 220 V. Ich montáž je veľmi jednoduchá, pričom sa môžu osadzovať vodorovne aj kolmo. Majú vysokú životnosť, dekoračný charakter, vyžarujú príjemné teplo (sálavé) a teplota povrchu nedosahuje výšku, ktorá by mohla spôsobiť popálenie. Umiestňujú sa na vnútorné steny, aby sme využívali akumulačnú schopnosť stien. Približne 5 - 7 hodín za deň (24 hod.) potrebujú prijímať energiu. Zapájajú sa cez termostat, pomocou ktorého ich môžeme regulovať.
Dekoračné vykurovacie panely sú vyrobené z prírodných dekoračných žúl alebo mramorov. Môžu byť napojené na akýkoľvek druh vykurovacej sústavy (drevo, uhlie, plyn, elektrická či solárna energia). Majú hladký povrch, ktorý zaručuje vysokú hygienickosť, zaberajú malý priestor (majú hrúbku cca 8 cm) a sú vhodné aj pre alergikov (sálavé teplo). Naakumulované teplo sála približne 120 minút po vypnutí kúrenia.
K tzv. kreatívnym vykurovacím telesám zaraďujeme napríklad tvarovo netradičné telesá vyrobené z vertikálnych trojuholníkových sálavých rúr, ktoré sú navzájom prepojené pomocou zahnutých oceľových rúrok. Povrchovo sa upravujú vypaľovacím lakom, ktorý zaručuje optimálnu odolnosť proti poškrabaniu a umožňuje ľahkú údržbu. Môžu byť spojené do rôznych tvarov napr. kruhových, v podobe voľne stojacich vykurovacích telies po obvode stĺpov, polkruhové, mierne oblúkovité alebo môžu byť ploché - stenové modely na zvislé umiestnenie. Všetky sú dodávané s montážnym príslušenstvom a odvzdušňovačmi. Môžu sa pripájať k plastovému, medenému aj oceľovému potrubiu ako všetky bežné vykurovacie telesá. Dajú sa použiť aj ako priečka alebo lavička.

Kozub - vykurovacie teleso s ohniskom
Kozuby môžu byť otvorené alebo s kozubovou vložkou, ktoré majú jednu až tri strany zo špeciálneho skla. Pri takomto riešení sa síce stráca priamy kontakt s ohňom, ale podľa typu vložky a použitého výmenníka môžeme dosiahnuť účinnosť 70 až 80 %. Ak si vyberieme otvorený typ, poskytne nám príjemný kontakt s horiacim ohňom, ale dosť často sa vyznačuje problémom z hľadiska spaľovania a potom účinnosti využitia paliva (pohybuje sa v rozmedzí 15 - 21 %).
Kozubové pece majú ohnisko a plášť postavený z keramického materiálu. Prostredníctvom neho sa teplo odovzdáva do priestoru. Mávajú účinnosť okolo 80 %. Kozubové teplovzdušné kachle sú vyrobené z oceľových plechov. V ich strede je spaľovacia komora a v prednej časti je osadené sklo. Vnútorný priestor je zhotovený zo šamotu. Vrchná časť slúži na udržiavanie teplých jedál a v spodnej časti je rošt s popolníkom. Teplovzdušné kachle vykurujú priestor konvekciou. Teplo sa odvádza zo spaľovacej komory vzduchom, ktorý prúdi v dvojitom plášti. Teplovodné kozuby ako vykurovacie telesá využívajú nútenú cirkuláciu vzduchu, aby sa odstránilo nerovnomerné rozvrstvenie teploty v miestnosti. Poznáme tiež plynové a elektrické kozuby.
Tieto vykurovacie telesá sa často delia aj podľa použitej vykurovacej vložky, ktorá môže byť oceľová, liatinová, jednoplášťová, dvojplášťová alebo iná. Vždy je však dôležité aj riešenie komínového telesa. Kozuby, ktoré majú spaľovací priestor uzavretý keramickým sklom (borosilikátom) dosahujú účinnosť 60 až 80 %, sú však veľmi citlivé na vlhkosť paliva.
Kozub veľmi často označujeme ako zdroj pohody. Poslúži najmä na temperovanie na začiatku alebo konci vykurovacej sezóny alebo ako náhradný zdroj vykurovania.

Kachle
Patria medzi najtradičnejšie vykurovacie telesá. Pracujú na princípe sálavého šírenia tepla, teda nedochádza pri ich prevádzke k zvýšenému víreniu vzduchu, pričom teplo dobre akumulujú. Ako palivo sa najčastejšie používa drevná hmota, ale stretávame sa aj s inými druhmi paliva. Na trhu sú aj kachle elektrické alebo plynové, ktoré sú potom obložené keramickými obkladmi a pôvodné kachle pripomínajú len svojím vonkajším obalom.

Podlahové vykurovanie
Pri tomto spôsobe vykurovania je vykurovacím telesom celá podlaha. Samotné riešenie plochy môže byť rôzne. Veľmi obľúbené je umiestnenie vykurovacej vrstvy do plávajúcej podlahy tak, aby boli umožnené všetky dilatačné zmeny. Ak je to potrebné, podlaha sa delí na dilatačné celky s maximálnou plochou 40 m2.
Vykurovacia vrstva v podlahe môže byť zhotovená buď mokrým spôsobom (priamo v cementovom poteri nad tepelno-zvukovou izoláciou, predpokladaná teplota prívodnej vykurovacej vody je v tomto prípade 35 - 55 °C ), alebo suchým spôsobom (rozvody sú uložené do izolačnej vrstvy a od cementového poteru sú rúrky oddelené plastovou alebo kovovou fóliou). Táto podlaha môže pracovať s vyššími teplotami vykurovacej vody (40 až 70 °C). Najznámejšie je ukladanie do systémových dosiek, ktoré zabezpečujú rýchlu montáž. Doska má aj funkciu tepelnej izolácie, izolácie proti krokovému hluku a tiež proti vlhkosti.
Elektrické vykurovacie rohože alebo káble ako samostatný systém vykurovacích telies sú vhodné do novostavieb alebo pri kompletnej rekonštrukcii podlahy. Môžeme s nimi vykurovať, ale aj temperovať. Poznáme tri druhy týchto rohoží.
Rohož, ktorá sa ukladá na podkladový betón: Najprv položíme tepelnú izoláciu, rozvinieme rohož, studené vývody zapojíme do pripraveného elektrického rozvodu a môžeme vykurovať.
Iný druh je rohož, ktorú môžeme ukladať priamo na existujúcu podlahu, či už je to betón, PVC alebo dlažba. Dá sa to, pretože montážna výška rohože je len 3 mm. Rohože sa potom zastierkujú lepiacou maltou až do ich prekrytia a po 24 hodinách sa do lepidla môže ukladať nová podlaha.
Tretí spôsob je uloženie priamo na hotovú podlahu pod novú laminátovú plávajúcu podlahu. Pri vykurovacích kábloch síce zvyšujeme podlahu o 3 - 5 cm betónovou mazaninou, ale môžeme ich inštalovať v rôznych vzdialenostiach, čím dosiahneme rôzne výkony. Rohože túto výhodu neposkytujú.

Regulácia
Keď sme už investovali do nových vykurovacích telies, nemali by sme zabúdať ani na účinnú reguláciu tepla. Termoregulačné ventily by mali byť na každom vykurovacom telese. Toto zariadenie umožňuje udržiavať stálu teplotu v miestnosti plynulou reguláciou prívodu teplej vody do vykurovacích telies. Kvapalina alebo aj iná látka, ktorá je v termostatickej hlavici ventilu, zväčšuje svoj objem v závislosti od teploty. Keď sa teplota v miestnosti zníži, kvapalina v hlavici zmenší svoj objem a pootvorí ventil, čím umožní pritekať do radiátora väčšiemu množstvu vykurovacej vody. Akonáhle sa teplota v miestnosti zvýši, prítok vody sa zníži. Znížením nastavenej teploty v priestore o 1 °C môžeme ušetriť až 6 % nákladov na vykurovanie.
Poznáme aj iné možnosti, ako teplo regulovať, ale pri porovnaní obstarávacích nákladov a výšky ušetrených výdavkov sú termoregulačné ventily nedoceniteľné.

Výhody aj nevýhody
Existuje naozaj veľké množstvo vykurovacích telies. Okrem klasických doskových, rebrových či článkových radiátorov to môžu byť podlahové konvektory, rúrové hady, kúpeľňové radiátory, tepelné rebríky, panelové sústavy, teplovzdušné vykurovacie zariadenia, prenosné priamo vykurovacie panely, elektrické radiátory, infražiariče či iné vykurovacie telesá, každý druh má však svoje výhody aj nevýhody.
Napríklad telesá z liatiny majú dlhšiu akumulačnú schopnosť, pretože je v nich väčší objem vody, doskové zase zaberajú menej miesta a ľahšie sa čistia. A takto by sme mohli v porovnávaní pokračovať. Dnes sa často používajú kombinované systémy vykurovacích telies, ktoré vytvárajú z hľadiska energetického, ekonomického i environmentálneho optimálne vyvážené vnútorné prostredie.

Ing. Mária Kostolná
Snímky: Devi, Inspire, archív redakcie