Keď sa prejdeme po rozkopanej a rozostavanej Bratislave alebo inom meste či obci a chvíľu sa okolo seba pozeráme očami nezaujatého pozorovateľa - návštevníka, uvedomíme si, že naše obydlia pomaly strácajú niečo, čo nie sme schopní v prvom momente ani pomenovať. Rozpačito stojíme pred novou budovou a nevieme... Je to naozaj objekt určený na bývanie pre ľudí?

Súčasná architektúra
Architektúra asi navždy prestala podliehať vplyvom špecifickosti regiónov a stala sa svetovou. Nič s tým neurobíme, ale ani nič s tým vlastne robiť nechceme. Chceme žiť na úrovni, ktorá zodpovedá novému životnému štýlu a rozhľadu alebo štýlovému nadhľadu. Napriek tomu je možné, aj keď nie vždy zrealizované, ponechať architektúre jej ľudský rozmer. Nie je to otázka len počtu podlaží nových obytných budov ani kozmopolitného vzhľadu ich priečelí. Skôr treba siahnuť do zásobárne zdravého rozumu a opäť vrátiť architektúre jeden z jej základných atribútov - funkčnosť.
Všetko so všetkým súvisí... Vzhľadom na vysokú cenu pozemkov sa investori snažia dvíhať aj obytné budovy do závratných výšok. Bolo by zaujímavé spýtať sa napríklad požiarnikov, po ktoré poschodie im dosiahne plošina. Pohľad tesne spod oblakov na večerné mesto je krásny, ale skutočnosť pokazeného výťahu nás veľmi slušne uzemní, odhliadnuc od toho, že výškové budovy občas vznikajú veľmi blízko nízkopodlažnej zástavby alebo neďaleko historického centra.
Rovnako však aj individuálna bytová výstavba má svoje choroby, a to zďaleka nie iba detské. Miniatúrne pozemky sú zastavané na maximum z podobnej príčiny, ako sa stavajú vysoké domy. Občas vidíme susedom až "do kastróla" a nastáva rovnaký problém, aký dobre poznáme už z paneláku - večer po desiatej si nemôžeme pustiť nahlas ani vytúžené domáce kino alebo dokončiť grilovanie s priateľmi, lebo nahnevaný sused z radovej zástavby nám príde vynadať, že jeho dieťa nemôže zaspať.
Asi nielen na Slovensku je to tak, že čo sa investuje do vzhľadu, občas chýba na vnútornom vybavení. A týka sa to aj bývania... Fasády novovznikajúcich objektov hýria farbami (v podstate konečne je to tak), príťažlivými materiálmi a tvarmi, no vojdete do nie veľmi veľkého, cenovo nadštandardného bytu a čuduj sa, človeče. Zariadená kuchyňa je síce spojená s obývačkou, ale ich spoločná plocha dosahuje ledva18 m2 a nadpriemerné množstvo dverí prekvapí aj laika. Alebo máte to šťastie a vlastníte plošne nadštandardné bývanie, no potom sa nečudujte, že niekto zabudol na rovnako exkluzívny vstupný priestor, možnosť umiestnenia šatníkov či technickú miestnosť pre moderné technológie, s ktorými akoby sa nerátalo, prípadne máte podštandardnú kúpeľňu, plošne hlboko pod tou panelákovou. Toto sú, žiaľ, fakty.
Čo sa týka dispozičného riešenia, sú na tom rodinné domy, našťastie, o čosi lepšie, pretože ide o individuálne navrhovanie podľa požiadaviek a potrieb budúcich obyvateľov (žiaľ, nie vždy). Aj vďaka pretrvávajúcemu vkusu (nevkusu?) stavebníkov sa stále stretávame s požiadavkami na architektúru, ktorá patrí skôr do polovice minulého storočia, navyše "dekorovanú" prílepkami, vikiermi a arkiermi, kde sa len dá.
Typové opakované projekty, individuálne navrhnuté domy i pokusy o energiu šetriace bývanie, to všetko spolu môžeme nájsť v jedinom oplotenom satelite väčšieho mesta. Výsledný efekt, aj napriek legislatívnym snahám, regulatívam a niekedy až nemiestnym podmienkam stavebných povolení, je troška smiešny. Pritom je riešenie úplne jednoduché: ide o nutnosť bývania s ľudským rozmerom. Nie je dôležitá iba pomaly vymierajúca typológia interiérového riešenia a estetická kvalita exteriérového vzhľadu budovy, ale aj urbanistické hľadiská, tvorba krajiny, dostatočné množstvo zelene, športové a rekreačné plochy, neustále viac a viac boľavá doprava a parkovanie. Treba mať na pamäti, že dom (akákoľvek budova) sa projektuje vo vzájomných súvislostiach a vždy pre ľudí (ak to nie je práve niečo špeciálne pre zvieratká), ktorí tam budú musieť bývať, pracovať, oddychovať...

Vstup, schodisko - komunikačné priestory
Okrem splnenia nutných a všeobecne známych rozmerových požiadaviek musia byť komunikačné priestory (nielen v dnešnej dobe) najmä bezpečné. Bezpečné pre užívateľa, ale aj zabezpečené tak, aby sa sem nedostali nepovolané osoby - čiže neoprávnení užívatelia.

Rozmery sú odvodené od typologických požiadaviek na únikové cesty v prípade paniky a mali by byť dimenzované aj podľa počtu obyvateľov. Navyše by mali byť všetky komunikácie v bytovom i rodinnom dome navrhnuté tak, aby sa do bytu dalo vniesť a vyniesť čokoľvek, čo je bežnou súčasťou zariadenia interiéru. Medzi komunikačné priestory, samozrejme, patria aj výťahy.
Z hľadiska estetiky a materiálových možností by mali byť spoločné komunikácie navrhnuté tak, aby sa dali často a dokonale čistiť. Schody, chodby a haly v interiéri bytu majú okrem funkčnosti spĺňať aj isté estetické kritériá. Najmä interiérové schodisko je dosť výraznou dominantou, takže jeho riešenie sa stáva stavebným dizajnom.

Kúpeľňa, WC - hygienické priestory
Panelákové kúpeľne a WC sú všeobecne známe miniatúrnosťou rozmerov až do tej miery, že to hraničí s ich funkčnosťou. Jednou z možností, ako zväčšiť hygienické priestory, je spojiť kúpeľňu a WC do jednej miestnosti. Musíme však rátať so stratou intimity. Druhou možnosťou, ako stavebne rozšíriť akýkoľvek priestor v pevne ohraničenej dispozícii bytu, je ubrať niečo z iného priestoru. Niekedy ide vcelku o jednoduché a nápadité riešenie, ktoré v konečnom dôsledku prispeje aj k zvýšeniu celkového komfortu bývania.
Zväčšiť priestor aspoň opticky bez veľkého stavebného zásahu sa dá vhodne zvolenými materiálmi a farbami. Svetlé odtiene studených farieb priestor zväčšujú, tmavé odtiene teplých farebných tónov zmenšujú. Zvýraznenie horizontál priestor znižuje, výraznejšie vertikály vytvárajú dojem vyššej miestnosti. Pri nízkych svetlých výškach hygienického priestoru sa neodporúčajú ani príliš výrazné listely a bordúry, ktoré pri vodorovnom umiestnení priestor opticky znižujú. Rozbitie súvislej plochy obkladu do funkčne odôvodnených celkov nám ušetrí cenu za prácu i materiál a výsledkom bude efektné a netradičné riešenie. Ani moderné zvýraznenie horizontál v tomto prípade nepôsobí nevhodne.
Dlažba môže hygienickému priestoru výrazne pomôcť alebo naopak - výrazne ho pokaziť. Formát vôbec nemusí byť zhodný s veľkosťou obkladu. Veľmi vhodná je dlažba štvorcového formátu, ktorá sa ukladá na diagonálu. Nielen v paneláku, ale aj v tehlových objektoch nebývajú steny presne kolmé na seba alebo dokonale rovnobežné. Ukladanie dlažby rovnobežne by ich krivosť iba zvýraznilo.
Na samotnom zariadení kúpeľne by sme naozaj nemali šetriť. Výber kvalitných obkladových materiálov, zariaďovacích predmetov, batérií a doplnkov však musí zodpovedať rovnako kvalitnému technickému riešeniu.

Kuchyňa, jedáleň a obývačka - obytný priestor
Otvorený obytný priestor predstavuje trend spájajúci tri základné funkcie, ktoré kedysi neboli zlučiteľné: varenie, stolovanie a spoločenský život rodiny. Nie všetci sú však naklonení otvoreným priestorom a nemyslíme len na autorov riešení spred 40-tich rokov, ale aj na budúcich užívateľov priestoru. Moderné varenie uľahčuje prácu a skracuje čas na prípravu jedál bez toho, aby sa znížili jeho kulinárske výsledky. Práve naopak, výsledky môžu byť exkluzívne, ako sme doposiaľ ani netušili.
Kuchynská linka sa v súčasnosti dá zminimalizovať na malé laboratórium tak, že sa dokonca dokáže "vpratať" aj do panelákových mini kuchýň. Návrh zariadenia však musí byť absolútne presný, aby sme využili každý kúsok plochy. Čoraz častejšie sú požadované tzv. ergonomické kuchynské linky s rozličnými výškami pracovnej plochy podľa toho, na čo je daná časť linky určená.
Jedáleň, na rozdiel od kuchyne, sa zmenšovať neodporúča. Raňajkové stolovanie môže byť pri malom kuchynskom stolíku, prípadne pri stále obľúbenom barovom pulte. Slávnostné stolovanie by sa malo konať v prostredí, ktoré má spoločenskejší charakter. Ak to dovoľujú priestory bytu, jedálenský stôl väčšinou oddeľuje kuchyňu od obývacej izby. Zariadenie jedálne by preto malo byť príbuzné so zariadením obidvoch častí obytného priestoru.
Zvoľte si farebné riešenie a materiály tak, aby sa ľahko čistili a aby sa vám po čase nezunovali. Rátajte s tým, že sa mení nielen vkus a móda, ale aj vaše požiadavky. Nešetrite na kvalite spotrebičov, mali by "prežiť" aj skrinky kuchynskej linky.
Predstavy o obývacej izbe sú poznačené časopismi, filmami a módnymi trendmi, skutočnosť však býva trošku iná. Všetky zásady majú svoje výnimky. Ak dáte zelenú originalite a máte odvahu, môžete si dovoliť farebné a materiálové experimenty. Rodičia a starí rodičia si iste pamätajú z uvoľneného prelomu šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov minulého storočia systém maľovky "každá stena inej farby". Ale aj návrat k prírode či etnoštýl v období strohej elegancie a hi-tech interiérov sú taktiež príjemným osviežením. Ďalším znovunájdeným povrchom sú tapety. Je v nich skutočne široký výber a sú vyrobené v kvalite, o akej sa nám v panelákovej ére ani nesnívalo.

Priestor a svetlo
V interiéri je dôležitý človek, nie nábytok. Zariadenie má byť nielen pohodlné, účelné a krásne, ale aj praktické. Vo väčších priestoroch si môžeme dovoliť variabilitu, malé priestory so širokým využitím však musia rátať s minimálnymi, presne určenými plochami.
Veľmi záleží na osvetlení. Prirodzené svetlo prichádza do miestnosti práve v tej dobe, keď sme buď v zamestnaní, alebo v škole. Takže si ho užijeme iba cez víkend. Hladina osvetlenia by mala byť nastaviteľná podľa činnosti, ktorú práve vykonávate. Takže odporúčame radšej viac účelne umiestnených svietidiel, ako jedno centrálne a využiť možnosti moderných technológií podhľadov i princípy nepriameho osvetlenia.
Krby, kachle, kozuby - čokoľvek, čo dodáva teplo, potenciálne znižuje náklady na vykurovanie. Okrem vnútorného schodiska môžu byť tieto vykurovacie telesá najvýraznejším doplnkom interiéru, navyše obsahujú jeden zo základných elementov - "živý" oheň. Podľa možností a daností priestoru môže byť kozub riešený ako jednoduchá plocha s krbovou vložkou alebo dominantný kus neprehliadnuteľného rozmeru s otvoreným ohniskom. Lákavá predstava kozubu, evokujúceho teplo domova, je splniteľná aj priemyselne vyrobenou napodobeninou, radšej si to však vopred poriadne rozmyslite.

Spálňa a šatník
Na rozdiel od ideálnych riešení musíme vychádzať z reality. Napríklad v trojizbovom panelákovom byte potrebujeme do spálne "natlačiť" pracovňu s počítačom či detskú postieľku alebo dokonca iné predmety, ktoré nemáme kde uskladniť. Napriek realite však môžeme v spálni vytvoriť prostredníctvom zariadenia interiéru zodpovedajúcu atmosféru intimity aj s dostatočným množstvom odkladacích priestorov.
Spýtajte sa sami seba, čo je pre vás v živote to najdôležitejšie. Väčšina z nás odpovie, že vlastné zdravie a zdravie tých najbližších ako aj viac-menej bezproblémový život detí teraz i v budúcnosti. Napriek tejto skutočnosti v prevažnej väčšine rodín je najdôležitejšia obývačka s domácim kinom, potom zariadenie manželskej spálne a až na konci je detská izba. Z tohto pohľadu preto odporúčame vyberať pre manželskú spálňu najmenší obytný priestor a zariadiť ho minimálnym množstvom nábytku - ak to inak nejde. Vtipných, lacných a účelných riešení je nadostač.

Detské izby
Ideálne by bolo, keby mohlo mať každé dieťa vlastnú izbu. V rodinnom dome to nie je až taký problém. Zariaďovanie detskej izby predstavuje hľadanie farebnej kombinácie ideálneho nábytku, ktorý bude nielen zdravý, kvalitný a krásny, ale bude s dieťaťom "rásť" aspoň zopár rokov. Nábytok, vhodný pre mladší školský vek, stráca opodstatnenie u dospievajúceho kreatívneho jedinca ani nie rozmermi a kvalitou, skôr estetickými hodnotami. Vtedy je vhodné zariadenie obývačkového charakteru, v ktorom je vyriešený spací i pracovný kút a niekedy aj telocvičňa či posilňovňa. Vo veku dospievania nastáva čas, keď želanie mladého človeka plníme s podmienkou: "Urob si sám!".
Ak máme smolu, a vo väčšine prípadov sa to tak stáva, naše deti nám aj po ukončení školskej dochádzky ostávajú visieť na krku, niekedy aj s čerstvou manželkou alebo s dieťaťom bez otca. Ak by to malo byť ideálne, už vysokoškolák by mal mať vlastný byt a on sám by bol rád. Väčšinou to však nie je možné, pretože nové byty nie sú lacné a ani podnájom. Napriek tomu s troškou snahy, hypotékou a finančnou podporou príbuzných sa môže dospelé dieťa osamostatniť aj skôr.

Pracovňa alebo hosťovská izba
Prvou otázkou je umiestnenie pracovného miesta v dispozícii bytu tak, aby si dve a viac funkcií navzájom neprekážali. To znamená pokoj na prácu, ale aj čo najmenšie obmedzenia pre ostatných členov rodiny počas ich bežných domácich činností.
Umiestnenie pracovného kúta v spálni je možnosť, ktorá je podmienená dvoma faktormi. Musí ísť o prácu, ktorá sa vykonáva cez deň, aby sa sme v noci nerušili spánok "spoluspáča" a bez potreby rokovaní v byte s obchodnými partnermi, spolupracovníkmi a klientmi.
Umiestnenie pracovne v obývacej izbe predstavuje vhodnejšie riešenie. Jeho jediným obmedzením je spoločenský život rodiny. Oddelenie priestoru na prácu sa dá vyriešiť medzistenou, knižnicovou priečkou či posuvnou zástenou.
Ak je kuchyňa dostatočne priestranná, môžeme pracovať aj tam. Ešte ideálnejšie je, keď má kuchyňa balkón (lodžiu), ktorá sa dá ako pracovňa zariadiť. Pri tomto riešení nesmieme zabudnúť na kvalitné zasklenie a zateplenie podlahy, stropu i stien.
Ak máme dostatočne širokú chodbu alebo halu, dá sa pracovné miesto zriadiť aj v tomto priestore. Vtipným riešením, a to zďaleka nie ojedinelým, je vytvoriť pracovné miesto vo vstavanej skrini. Jednou z jeho veľkých výhod je možnosť v prípade potreby okamžite zakryť pracovný neporiadok za dvere.
Ak vlastníme dostatočne veľký byt či rodinný dom a deti už z domova odišli, môžeme pracovňu umiestniť v hosťovskej izbe, pretože spálňa iba pre hostí a pracovňa predstavujú funkcie, ktoré sa navzájom nevylučujú, najmä v ére počítačov a mobilných telefónov. Výhodné je aj to, ak máme pre hostí samostatnú hygienickú miestnosť.

Odkladacie priestory
V starších bytoch boli riešené nielen pivnice, ale aj komory, šatníky, či iné priestory stavebne určené na rozličné druhy skladovania. Toto si vieme aj dnes zariadiť, ale väčšinou iba v rodinnom dome. Moderné dispozície bytov tieto priestory buď nemajú (nevieme prečo?), alebo sú výrazne obmedzené. Tendencia hromadiť veci však v ľuďoch pretrváva oddávna a súčasná moderná domácnosť inklinuje k predzásobovaniu aj z praktického hľadiska - na nákupy chodíme raz za mesiac. A to ešte nehovoríme o neustále sa meniacej móde, ktorá spôsobuje preplnenie akokoľvek veľkých šatníkov i úspešné predvianočné dobročinné zbierky obnoseného šatstva. V obmedzených priestoroch a v danej dispozícii bytu veľa možností na vyriešenie potrebného skladovania neostáva, najčastejšie sú to šatníkové vstavané skrine. V rodinných domoch však môžeme využiť aj nápaditejšie riešenia - skladovanie v podschodiskovom priestore či v časti nadvihnutej podlahy.

Ing. arch. Dagmar Števčeková
Snímky: autorka, Domark,