Problematika efektívneho využívania energetických zdrojov je v posledných rokoch jednou z hlavných tém prerokovávaných na celosvetovej, európskej ako aj na národnej úrovni. Energetická náročnosť, ako ukazovateľ energetickej efektívnosti, je v súčasnosti v Slovenskej republike ešte stále výrazne vyššia ako v ostatných ekonomicky rozvinutých krajinách Európskej únie. Úspora energie na vykurovanie a prevádzku budov je jednou z ťažiskových a perspektívnych úloh v oblasti energetickej politiky SR.

Väčšina stavebníkov, či malých alebo veľkých investorov, si už uvedomuje, že finančné prostriedky potrebné na realizáciu rodinného domu nemusia byť tou najrozhodnejšou "váhou", ktorú treba pri výstavbe zvažovať. Práve prevádzkové náklady počas životnosti domu veľakrát prevýšia investičné náklady na jeho výstavbu, čo je aj jedným z dôvodov, prečo sa aj u nás čoraz naliehavejšie presadzuje výstavba nízkoenergetických domov.

Za nízkoenergetický sa všeobecne označuje dom, ktorý má obzvlášť nízku spotrebu energie na vykurovanie. V našich klimatických podmienkach má mať takýto dom spotrebu energie menej ako 50 kWh/m2/rok, pasívny menej ako 15 kWh/m2/rok a nulový nižšiu ako 5 kWh/m2/rok. Na porovnanie: staršia výstavba má hodnoty okolo 200 kWh/m2/rok a súčasné novostavby aj pri splnení platných legislatívnych podmienok dosahujú hodnoty 70 - 100 kWh/m2/rok.
Motívom výstavby nízkoenergetických domov je teda predovšetkým snaha o zníženie nákladov na vykurovanie, nepriamo tiež ochrana životného prostredia, ako aj snaha o zachovanie pohodlného a komfortného bývania. Pri stavbách tohto druhu sa tiež často ráta s využitím obnoviteľných zdrojov energie, ktoré môžu zaujímavým spôsobom prispieť k zníženiu prevádzkových nákladov.
Vzhľadom na to, že náklady na výstavbu nízkenergetického domu v porovnaní s bežným typom domu sú cca len o 10 až 15 % vyššie (potreba určitých špeciálnych technológií), takýchto domov je u nás zatiaľ pomerne málo. Avšak vyššie investičné náklady na výstavbu následne kompenzujú omnoho nižšie náklady na prevádzku. Úspora činí cca 40 - 50 % počas celej životnosti domu.

Možnosti financovania
Jedným z dôvodov relatívne nízkeho záujmu stavebníkov o výstavbu takýchto typov domov je aj skutočnosť, že pre fyzické osoby v súčasnosti na Slovensku neexistuje priama štátna podpora. Je to rozdiel oproti západnej Európe, kde štáty už dlhé roky rôznymi formami podporujú tento spôsob bývania.Určitý druh podpory je u nás možno získať z Environmentálneho fondu Ministerstva životného prostredia SR, no predovšetkým sa treba spoliehať na produkty finančných ústavov, ktoré poskytujú stavebné a hypotekárne úvery na výstavbu aj takýchto typov domov.
Hypotekárne úvery predstavujú stále atraktívny spôsob financovania výstavby rodinného domu, nevynímajúc nízkoenergetický. Úroky sa pohybujú od 4,99 % p.a., závisí to však od konkrétnej banky, bonity žiadateľa a taktiež od typu úrokovej sadzby. Banky poskytujú tzv. pohyblivú úrokovú sadzbu (ktorá sa mení v čase a je nižšia ako pevná) napr. na 1, 5, 10, 15 rokov. Doba splatnosti môže byť 4 až 30 rokov. Maximálna výška úveru môže dosiahnuť až 100 % hodnoty založenej nehnuteľnosti.
Zabezpečovacím prostriedkom pre hypotekárne úvery je primárne bonitná nehnuteľnosť. Na základe vyjadrenia odborníkov je možné predpokladať, že vstupom Slovenska do eurozóny, teda od 1. januára 2009, hypotekárne úvery pravdepodobne mierne zdražia. Dôvodom sú medzibankové úrokové sadzby, ktoré sú v eurozóne o niečo vyššie ako u nás. Od nich sa totiž väčšinou úročenie hypotekárnych úverov odvíja.
Stavebné úvery poskytujú jednak banky, ale predovšetkým stavebné sporiteľne. Na Slovensku sú etablované tri. Stavebný úver v stavebnej sporiteľni je možné získať už od 2,9 % p. a., samozrejme, pri splnení určitých podmienok stanovených príslušnou stavebnou sporiteľňou. Predpokladom na získanie stavebného úveru je uzatvorenie zmluvy o stavebnom sporení a samotné sporenie. Očakáva sa, že v budúcom roku by mala maximálna výška štátnej prémie pri stavebnom sporení zostať zachovaná na úrovni 2 000 Sk. Na získanie jej maximálnej výšky bude teda aj v r. 2009 potrebné vložiť na účet stavebného sporenia 16 000 Sk.

Štátne dotácie
Dotácie pre fyzické osoby z Environmentálneho fondu Ministerstva životného prostredia SR sú poskytované len v rámci Programu A/1c. Podpora výroby tepla, teplej úžitkovej vody prostredníctvom využívania nízkoemisných a obnoviteľných zdrojov patrí pod oblasť A - Ochrana ovzdušia a ozónovej vrstvy Zeme. Podpora je určená na budovanie zariadení na výrobu tepla, teplej úžitkovej vody a elektrickej energie pre vlastnú potrebu užívateľov, ktorí využívajú obnoviteľné zdroje, tzv. zelená energia. Ide o budovanie nových zariadení resp. zariadení nahrádzajúcich pôvodné zariadenia (napr. na spaľovanie tuhých, kvapalných a plynných palív alebo využívajúcich elektrickú energiu). Z tohto programu budú podporené aj projekty zamerané na verejnoprospešný účel. Ide predovšetkým o využívanie biomasy, solárnych systémov, tepelných čerpadiel resp. ich kombinácie.
Keďže ide o nenárokovateľné dotácie, prideľujú sa na základe predložených žiadostí a ich následného výberu. Jednou z podmienok pre žiadateľa o dotáciu je zabezpečenie 5-percentného podielu financovania nákladov z iných zdrojov. Žiadosť o dotáciu na rok 2009 spolu s ďalšími podkladmi je potrebné doručiť najneskôr do 31.10. 2008.

Pripravované zmeny
V októbri minulého roka vláda schválila Akčný plán energetickej efektívnosti na roky 2008 - 2010, z ktorého vyplývajú nové možnosti dotačnej podpory. Ministerstvo hospodárstva SR by malo počas nasledujúcich troch rokov vyčleniť zo svojej kapitoly na projekty zamerané na energetickú efektívnosť 600 mil. Sk. Uvedené prostriedky pôjdu na spolufinancovanie Fondu energetickej efektívnosti, z ktorého bude možné získať nenávratný príspevok na úhradu časti nákladov súvisiacich so zvýšením energetickej efektívnosti budov, akými sú výstavba nízkoenergetických a pasívnych domov, inštalácie vysoko účinných vykurovacích a klimatizačných systémov, na podporu dobrovoľnej certifikácie budov ako aj na výstavbu budov s lepšími tepelno-technickými ukazovateľmi so zameraním na nové systémy výstavby. Ďalších 900 mil. Sk je v uvedených rokoch možné využiť aj prostredníctvom eurofondov.

H. doc. Ing. Daniela Špirková, PhD.
Snímky: archív redakcie