Prvého januára 2008 nadobudol účinnosť Zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov. Do stavebnej praxe sa tak zavádza pojem energetická certifikácia budov. Ide o legislatívne upravený postup hodnotenia podľa spotreby energie. Na základe jej výšky (vo W na m2 zastavanej plochy) sa objekt (stavba) zaradí do príslušnej energetickej triedy (A - G). Energetických tried je 8. Pre rodinné domy by malo ísť o nízku spotrebu energie (menej ako 48 kWh/m2/rok). Trieda G hovorí o vysokej spotrebe (viac ako 286 kWh/m2/rok), teda o nehospodárnom objekte.
Energetická trieda vyjadruje celkové množstvo energie, ktorú potrebuje objekt na kúrenie, ohrev vody, na osvetlenie, klimatizáciu... prepočítané na jeden štvorcový meter plochy. Vykonávacou vyhláškou je každá trieda ohraničená minimálnou a maximálnou hodnotou.
Zatriedenie sa robí v troch fázach, ktoré sprevádzajú realizáciu stavebného objektu: projektové hodnotenie, hodnotenie po stavebnej realizácii, tzv. normalizované hodnotenie, ktoré sa robí pri kolaudácii objektu a prevádzkové hodnotenie (po 3 rokoch prevádzky), ktorým sa porovná predpokladaná a skutočná energetická náročnosť. Údaje sa uplatnia najmä pri predaji či prenájme budov a určite budú ovplyvňovať ich cenu. Zatriedenie vykonávajú špecialisti, ktorí na takúto činnosť majú príslušné oprávnenie (po splnení profesných predpokladov a vykonaní skúšky).
Energetické posúdenie je dôležitá informácia pre vlastníka budovy, pretože mu veľmi jednoznačne hodnotí technický stav stavebných konštrukcií a jednotlivých detailov, či technických vybavení z pohľadu spotreby energie. Takto dostane návod na zlepšenie tepelnotechnických ukazovateľov jednotlivých prvkov, z ktorých je alebo bude budova skompletizovaná a má možnosť zlepšiť efektívnosť vkladaných investičných prostriedkov (pri novostavbe alebo veľmi významnej rekonštrukcii).

Prevádzkové hodnotenie poskytuje analýzu na zníženie prevádzkových nákladov, ktoré majiteľ vynakladá pri zastaralých technológiách v už postavených budovách, pretože súčasťou hodnotenia musí byť návrh opatrení na zlepšenie existujúceho stavu. Zároveň je to aj návod ako sa zásadnou obnovou alebo výmenou niektorých prvkov stavby či technológie zlepší energetická bilancia budovy.
Oprávnená osoba, ktorá vykoná energetickú certifikáciu, je v zmysle zákona a príslušných vykonávacích vyhlášok povinná navrhnúť opatrenia na zlepšenie energetickej bilancie, ak budova dosiahne hodnotenie triedy C, D, E a horšie. Certifikátor musí vypracovať zrozumiteľný opis chýb a spôsob ich odstránenia s vyznačením energetického prínosu.
Ďalším významom tohto hodnotenia je vplyv na trhovú cenu nehnuteľnosti. Ceny energeticky náročných objektov sa budú určite znižovať.
Prvé praktické skúsenosti ukazujú, že najväčším problémom pre stavebníkov - investorov je otázka, kto im vyhotoví energetický certifikát a s tým súvisiaci energetický štítok. Pre rodinné domy a bytové domy sa energetický certifikát vyhotovuje len pre dva druhy spotreby, a to pre tepelnú ochranu budovy a pre vykurovanie a prípravu teplej vody. Certifikáciu vykonávajú špecialisti s oprávnením Tepelná ochrana konštrukcií a vykurovanie a príprava teplej vody.
Pre veľké objekty - administratívne budovy, nákupné centrá, atď. musí investor objednať vyhotovenie energetického certifikátu u oprávnenej osoby - špecialistu s oprávnením. Tepelná ochrana stavebných konštrukcií a budov. Podľa potreby si ešte môže prizvať špecialistov, ktorí vyhotovia niektoré časti certifikátu napr. vykurovanie a príprava teplej vody, vetranie a klimatizácia, elektroinštalácia a zabudované osvetlenie budov... Celkový výsledný certifikát však spracuje špecialista - teplotechnik, ktorý následne vyhotoví aj energetický štítok budovy.
Výsledným efektom energetickej certifikácie je teda snaha usmerniť prácu projektantov, ale aj stavebníkov, aby sa stavali energeticky úsporné stavby s nízkymi prevádzkovými nákladmi, a tým aj šetrné k nášmu životnému prostrediu.

Doc. Ing. Juraj Žilinský, PhD.
editor publikácie