| |
Všetci bez rozdielu zaznamenávame stúpajúce
ceny energií a zároveň si uvedomujeme potrebu ochrany životného
prostredia. Vytváranie predpokladov pre trvalo udržateľný
rozvoj je na celom svete impulzom na hľadanie a nachádzanie
možností využívania alternatívnych zdrojov energií.
 Ako
to bolo? Ešte v 70-tych rokoch nebola kvôli vysokým cenám
elektrina získavaná zo slnka konkurencieschopná na svetových
trhoch. Využívala sa predovšetkým v kozmickom výskume a priemysle
na nabíjanie kalkulačiek, hodiniek, atď.
Ako to je dnes? Fotovoltaika - technológia priamej premeny
slnečnej energie na elektrinu, sa v súčasnej dobe veľmi rýchlo
rozvíja. Záujem o ľahko a v podstate všade dostupný zdroj
energie stúpa a neuveriteľne akcelerujúci technický pokrok
v tejto oblasti (jeho cieľom je zvyšovanie výkonu a znižovanie
ceny) zaznamenáva zmeny už aj na svetových trhoch. Percento,
ktorým sa fotovoltaika podieľa na výrobe energie, zatiaľ nie
je veľké, ale príklady z krajín, v ktorých je tento perspektívny
druh získavania energie podporovaný, ukazujú, že súčasný stav
sa môže veľmi rýchlo zmeniť.
Využívanie slnka na výrobu elektrickej energie dynamicky rastie.
Minulý rok dokonca dosiahol celosvetový inštalovaný výkon
solárnych fotovoltaických systémov "magickú" hranicu
5 000 MWp elektrickej energie (CEA).
Konštrukčno-materiálové riešenie
Hlavnou jednotkou fotovoltaických solárnych systémov
sú články (solar cells), z ktorých sa budujú základné stavebné
prvky - fotovoltaické moduly, teda súbory väčšieho počtu fotovoltaických
článkov rôznych veľkostí a výkonov.
Priama premena slnečného žiarenia na elektrickú energiu je
možná vďaka využitiu polovodičových materiálov, z ktorých
je dnes najbežnejšie používaný kryštalický kremík (približne
90 % súčasnej výroby). Začínajú sa však rozširovať výrobné
kapacity na technológiu tenkých kremíkových vrstiev (filmov)
nanášaných na rôzne podklady. Tieto systémy majú veľkú perspektívu,
pretože predstavujú vysokú materiálovú úspornosť, nižšie výrobné
náklady, ako aj lepšie možnosti integrácie do stavebných prvkov
budov - články sú ľahšie, odolnejšie a majú lepšie vizuálne
vlastnosti.
Prednosťou fotovoltaických systémov je, že na svoje fungovanie
nepotrebujú priame slnečné žiarenie. Sú schopné vyrábať elektrickú
energiu aj pri oblačnom počasí, t. j. pri rozptýlenom svetle.
Pri takýchto nepriaznivých okolnostiach sú síce menej účinné,
ale neprestávajú "vyrábať".
Výhody a pozitíva realizácie systémov
- Ide o alternatívny energetický zdroj a jeho
dôležitosť stúpa v súvislosti s rastúcou cenou energií. Zisk
nie je závislý od vyčerpateľných fosílnych zdrojov. Ekologicky
čistý, nehlučný zdroj elektrickej energie má minimálny negatívny
vplyv na životné prostredie. Prispieva k zníženiu objemu emisií
skleníkových plynov - jeden fotovoltaický systém môže ušetriť
až 10 ton škodlivých emisií CO2 za rok.
- Fotovoltaika predstavuje zdroj elektriny najmä v odľahlých
miestach, kde nie je možnosť pripojiť sa na elektrickú rozvodnú
sieť.
- Články umožňujú nezávislosť od odberu elektrickej energie
z elektrickej rozvodnej siete, kontrolovanej energetickými
monopolmi.
- Vysoká a dlhodobá stabilita parametrov fotofoltaických článkov
zabezpečuje ich spoľahlivú funkciu. Výrobcovia garantujú špecifický
výkon článkov 10 rokov a životnosť uvádzajú minimálne 25 -
30 rokov.
- Fotovoltaické systémy majú minimálne prevádzkové náklady
a nepotrebujú žiadnu špeciálnu údržbu.
- Zariadenia sú odolné voči nepriaznivým poveternostným podmienkam
(vlhkosť, dážď, vietor, sneh, krupobitie), môžu teda bez problémov
nahradiť iné stavebné materiály.
- Disponujú vysokou flexibilitou, modularitou (kvalitný a
stále sa zdokonaľujúci dizajn), zvyšujú úžitkovú hodnotu budovy
a sú spoľahlivou investíciou do budúcna.
- Vytvárajú príležitosť na priame zainteresovanie pri rozhodovaní
o energetickej budúcnosti krajiny, a tým aj "osobnú"
zodpovednosť každého z nás.
- Výroba "zelenej" energie je podporovaná štátnymi
dotáciami. Správca energetických sietí musí takto vyrobenú
energiu vykúpiť od dodávateľa za štátom garantovanú cenu,
a to počas celej, vopred zákonom zaručenej doby.
Tie najväčšie výhody sú teda celkom zrejmé: úspora energie,
šetrenie životného prostredia a možnosť využitia štátnej podpory.
Nevýhody a negatíva
 -
Výkon je podmienený nielen sezónnou, ale aj dennou variabilitou
klimatických podmienok a fluktuáciou počasia. Fotovoltaické
systémy majú nižšiu celoročnú využiteľnosť (faktor kapacity
- plnovýkonové hodiny za rok).
- Všeobecne panuje nízka informovanosť obyvateľstva ako aj
nedostatok skúseností.
- Fotovoltaické komponenty majú vyššiu cenu, a tým dlhšiu
dobu návratnosti investície. To spôsobuje vysoké jednotkové
náklady na výrobu elektriny.
- Rozvoj technológie je v súčasnosti závislý od politických
opatrení a od ich pružnej aplikácie v praxi (dlhodobá garancia
výkupných cien, prednostné pripojenie do elektrickej sústavy
a povinnosť povinného - prednostného odberu elektriny distribučnou
spoločnosťou, prevzatie zodpovednosti za odchýlku).
Systémy pre nízkoenergetickú výstavbu
V súčasnosti, keď sa jedným z nezanedbateľných
faktorov, ktoré sa podieľajú na predstavách o komfortnom bývaní,
stáva cena na získavanie energie (teda nielen nadobúdacia
cena zariadení, ale aj cena energie s perspektívou ich užívania
do budúcnosti, a to s čo najnižšími prevádzkovými nákladmi),
sú namieste úvahy o hľadaní rezerv v spotrebe, o šetrení,
ako aj alternatívnych možnostiach výroby a získavania energie.
 Bývanie
v rodinnom dome, ktorého hlavnou prednosťou je dostatočné
súkromie, bezprostredný kontakt s prírodou a s možnosťou aktívneho
odpočinku, ponúka ku všetkým atribútom kvalitného bývania
ešte možnosť vlastného rozhodovania sa v otázkach týkajúcich
sa spôsobu úspory energie a v nazeraní na ekológiu. Otvára
sa tak priestor pre výstavbu a projektovanie domov, ktoré
svojimi parametrami, materiálovým a funkčným riešením priamo
už v návrhu počíta s úsporami a minimálnym environmentálnym
zaťažením. Ide o rôzne energeticky úsporné, nízkoenergetické,
energeticky pasívne, ďalej sebestačné, nielen nulové, ale
dokonca plusové či energiu šetriace koncepty, ktorých spoločným
menovateľom je využívanie slnečnej energie. Vo väčšej alebo
menšej miere sa tento druh výstavby podieľa na saturovaní
potreby energií a na komplexnom znížení energetickej náročnosti
budov a ich závislosti od tradičných zdrojov energií (fosílne
palivá).
 Je
nevyhnutné, aby sa už pri rozhodovaní a tvorbe budúceho konceptu
uvažovalo s pasívnymi formami energetických ziskov v súčinnosti
s možnosťou integrácie alternatívnych zdrojov energie - počnúc
umiestnením objektu, jeho orientáciou vzhľadom na svetové
strany, cez konštrukčné a materiálové riešenie, druh a kvalitu
použitých stavebných materiálov (izolácia stien, podláh a
stropov, výber zasklenia), členitosť hmoty objektu, kompozíciu
až po tvorbu detailov.
Splnenie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť
je povinnosťou danou zo zákona. Nízkoenergetické bývanie sa
tak stáva nevyhnutnou realitou pre nadchádzajúce obdobie.
Solárny priemysel už na tieto trendy zareagoval a ponúka optimálne
riešenia pre architektonicky sympatické integrovanie fotovoltaických
systémov do striech a fasád budov.
Podmienky a možnosti využitia
Rozoznávame dva základné fotovoltaické systémy:
- bez napojenia na verejnú elektrickú sieť (objekty v
odľahlých územiach, horské usadlosti, tzv. grid-off systémy),
a to v schéme - priamo, t. j. fotovoltaické panely sú pripojené
priamo k spotrebičom (12 V alebo 24 V), alebo schéme - ostrov,
t. j. panely sú zapojené cez regulátor dobíjania k batériám
(tzv. ostrovný systém),
- s napojením na verejnú elektrickú sieť (väčšina budov v
zastavaných územiach, tzv. grid-connected systémy, grid-on
systémy). Pri schéme - sieť sú fotovoltaické panely zapojené
cez menič napätia do rozvodnej siete (celosvetovo sa tento
variant najčastejšie používa). Sériovo-paralelne pospájané
panely tvoria fotovoltaické pole, generujúce jednosmerný elektrický
prúd, ktorý sa privádza do DC/AC (striedačov/meničov), ktoré
ho premieňajú na striedavý prúd. Ten sa cez rozvádzač systému
rozvádza do elektrickej siete budovy alebo cez počítadlo či
elektromer do verejnej energetickej siete. Výhodou tohto systému
je, že pri nízkej dotácii elektrického prúdu (zamračené dni
v zime) sa systém zásobuje - dotuje z verejnej siete, pri
prebytku (slnečné dni v lete) sa elektrická energia odovzdáva
do verejnej siete. Plocha a počet fotovoltaických modulov
pre objekt tak nemusia byť dimenzované na jeho presnú spotrebu.
 Ďalšie
kritériá rozdelenia systémov
Fotovoltaické systémy možno deliť podľa umiestnenia vzhľadom
na budovu:
- samostatné technické zariadenia umiestnené mimo budovy,
na voľnej ploche,
- zariadenia ako súčasť budovy (strešné a fasádne systémy).
Podľa spôsobu upevnenia môžu byť stabilné (pevné) alebo pohyblivé
(jednoosový motoricky natáčaný systém, ktorý sleduje pohyb
slnka získava o 17- 19 % viac energie ako fixný).
Plochy vhodné na inštaláciu fotovoltaického systému:
- strechy objektov, a to plochá, šikmá strecha, šedová strecha
(plocha s väčším sklonom vyplnená transparentnými fotovoltaickými
panelmi),
- strešné okná,
- rôzne tvary striech alebo stropov zo skla.
Umiestnenie panelov
Na plochej streche môžeme umiestniť fotovoltaické
moduly do takmer vodorovnej roviny v úrovni strešnej konštrukcie
s minimálnym sklonom 3° (fotovoltaické izolačné pásy alebo
film - lepené moduly fixované rámami) či nad úrovňou strechy,
keď sú panely upevnené na vlastnej konštrukcii, uchytenej
v nosnej konštrukcii strechy, alebo naklonené plochy modulov
(na vlastnej samostatnej konštrukcii z ocele alebo betónu)
vo forme pevných systémov či otočných (servomotorových).
 Na
šikmej streche (pultovej, sedlovej, inej...) môžu byť moduly
v strešnej rovine ako plnohodnotná náhrada krytiny, pričom
preberajú aj základné funkcie strechy (statickú i ochrannú).
Fotovoltaické panely sa môžu ukladať aj priamo na krov strechy.
Pri plechovej strešnej krytine sa používajú vstavané fotovoltaické
panely alebo pri iných druhoch sa používajú špeciálne, tzv.
fotovoltaické škridle, šindle, rohože, pásové krytiny... Umiestnenie
na strešnej rovine nachádza svoje uplatnenie pri väčšine dodatočných
aplikácií - moduly sa dávajú na existujúcu krytinu, pričom
fotovoltaické panely majú vlastnú konštrukciu.
Pri rôznych tvaroch striech a stropov zo skla sa používajú
transparentné typy fotovoltaických panelov, ktoré samotné
tvoria strešnú konštrukciu najrozličnejších geometrických
tvarov. Prekrývajú sa tak vnútorné priestory, ako sú átriá
a dvorany, zimné záhrady, pasáže a spojovacie komunikácie
či strešné svetlíky.
Fotovoltaické moduly na šikmej streche môžu vytvoriť zaujímavú
kombináciu so strešnými oknami, slnečnými kolektormi, príp.
terasami, lodžiami, atď. V takomto prípade je dôležitá voľba
vhodného modulu, ktorý by zjednotil všetky "do hry"
vstupujúce komponenty tak, aby strešná plocha ako celok pôsobila
harmonicky.
Fasády s fotovoltaikou
Fotovoltaické panely môžu byť aj na fasáde objektu,
a to na celej alebo len na určitej ploche, pričom sú vo vertikálnych
či horizontálnych pásoch (príp. v rôznej ich kombinácii),
ale aj ako akcent - v presne vymedzených a kompozične vyvážených
plochách.
Panely sa dajú integrovať do prídavných prvkov fasády, ako
sú markízy, prístrešky, slnečné clony, žalúzie (vertikálne,
horizontálne - pevné aj otočné) i zábradlia balkónov, lodžií
a terás. Plnia tak dvojakú funkciu. Zaujímavé a veľmi prospešné
je integrovanie fotovoltaiky do výplní otvorov v podobe fólií
na okne či v podobe transparentných variantov riešenia.
Ďalším nekonvenčným spôsobom použitia fotovoltaiky môžu byť
plochy, ktoré sú výraznými nositeľmi samotnej formy architektúry
- objektu ako celku, a to rôzne formy valcových, guľových,
nepravidelne preliačených a zvlnených segmentov, plochy, v
ktorých presne nerozlišujeme, kde sa končí fasáda a začína
strešná konštrukcia a naopak.
Fotovoltaická fasáda je riešením, ktoré posúva architektúru
opäť o krok vpred. Obvodový plášť budov dostáva nový rozmer
a fasáda sa stáva konštrukčným prvkom, ktorý priestor nielen
vytvára, chráni a snaží sa zachovať v ňom získanú energiu,
ale tiež prvkom schopným energiu aktívne produkovať. Nevýhodou
tohto riešenia je nižší príkon slnečného žiarenia. Fotovoltaická
fasáda je najefektívnejšia, ak je zabezpečená dostatočná ventilácia
dutiny medzi panelom a stenou, prípadne, ak je ešte využité
aj odvádzané teplo.
Fasádne moduly spĺňajú všetky kritériá, ktoré sú kladené na
moderné fasádne konštrukcie, ako je ochrana pred poveternostnými
vplyvmi, slnečným žiarením, protihluková a protipožiarna izolácia,
ochrana proti vlámaniu...
Umiestnenie a orientácia fotovoltaickej
plochy
 Cieľom
každej inštalácie je získať maximálne množstvo vyrobenej elektrickej
energie pri dlhodobom využití. Od umiestnenia fotovoltaických
panelov vo veľkej miere závisí výkon celého zariadenia. Na
optimálnu prevádzku systémov z hľadiska ich umiestnenia je
treba brať do úvahy viacero kritérií:
- Prehodnotiť náväznosť budovy na jej okolie, najmä z hľadiska
oslnenia a zatienenia, vzťah k susedným objektom i pozemkom,
vegetácii, terénu, spôsob zástavby, atď. (ide o maximálne
využitie slnečného svitu).
- Orientovať fotovoltaické moduly ich absorbčnou plochou na
juh, prípadne JZ s odchýlkou v horizontálnom smere do 15 oC
(celé steny, vertikálne tieniace systémy, atď.), so sklonom
30 až 40° vo vertikálnom smere, pričom v podmienkach SR je
to 35 - 38° (horizontálne tieniace systémy, zábradlia balkónov,
naklonené steny, príp. inak formované celosklenené plochy,
fasády...). Tieto podmienky platia iba pre pevnú inštaláciu.
- Minimalizovať pokles účinnosti fotovoltaických panelov,
ktorý je dôsledkom nadmerného nárastu prevádzkovej teploty
a zaistiť chladenie článkov prúdením vzduchu zo zadnej strany
panelu - efektívne odvetrávanie medzier (fasáda - panel, strecha
- panel).
Všetky ďalšie elektroinštalačné prvky systému, ako sú DC/AC
striedače a rozvádzače (prípadne akumulátory) zaberajú minimum
priestoru a môžu byť umiestnené v ľubovoľnom odvetranom priestore
budovy.
Zásady návrhu fotovoltaických systémov
- Zariadenie musí byť v súlade so zamýšľaným
riešením a s miestnymi špecifickými podmienkami (sila vetra,
množstvo snehových zrážok, svetelné podmienky, urbanistická
zástavba...atď.).
- Fotovoltaické panely musia konštrukčne naväzovať, prípadne
byť až previazané na ostatné konštrukčné prvky (strecha, obvodový
plášť, fasáda, atď.).
- Systém musí mať technologické prepojenie so systémami TZB
(technické zariadenia budov).
- Vzhľadom na to, že články sú vždy viditeľné, treba vyriešiť
aj ich estetické začlenenie do celkového výrazu objektu.
- Dôležité je aj riešenie spôsobu využitia produkovanej energie
(priama spotreba, skladovanie pomocou akumulátorov, predaj
do elektrickej siete alebo kombinácia týchto spôsobov).
Druhy najčastejšie používaných panelov
 Základnou
jednotkou fotovoltaických panelov sú kremíkové články (zatiaľ
len ojedinele iné), ktoré svojimi špecifickými charakteristikami
určujú vzhľad, dizajnový výraz ako aj účel použitého systému.
Sú charakterizované najmä svojou účinnosťou.
- Polykryštalické články predstavujú najbežnejšie používané
a najlacnejšie zariadenia. Ich účinnosť je 14 - 15 %, pričom
plocha potrebná na inštalovanie 1 KWp je asi 8 m2.
- Multikryštalické články majú účinnosť15 - 16 %, monokryštalické
16 - 18 % (plocha potrebná na inštalovanie 1 KWp je asi 7
m2).
- Základom amorfných panelov je naparovaná tenká kremíková
vrstva, nanesená na sklo alebo fóliu. Ich účinnosť je 6 -
10 % a plocha potrebná na inštalovanie1 KWp cca 10 - 15 m2.
- Tenké filmy dosahujú účinnosť 8 - 12 %. Ide o strešné pásy
EVALON-Solar, ktoré vychádzajú z technológie tenkovrstvových
flexibilných fotovoltaických článkov druhej generácie (plocha
potrebná na inštalovanie 1 KWp cca 18 - 22 m2).
Účinnosť fotovoltaických modulov sa zvyšuje antireflexnou
vrstvou a povrchovou štruktúrou (vzhľadom i hrúbkou). Polykryštalické
a multikryštalické články majú typickú trblietavú ľadovú štruktúru
a monokryštalické, amorfné články i tenké filmy majú rovnomerný
optický vzhľad.
Účinnosť ovplyvňuje aj dizajn. Monokryštalické a polykryštalické
panely sa kvôli mimoriadnemu architektonickému výrazu môžu
vyhotoviť aj s neobvyklým dizajnom (obr. 5a, 5b, 5c).
Farba FV článkov môže byť rôzna, napríklad čierna pri monokryštalickom,
červenohnedá pri amorfnom materiáli a typická azúrovo- a tmavomodrá
pri polykryštalickom. Zložitými chemickými procesmi je možné
pri polykryštalických článkoch dosiahnuť aj inú farebnosť,
ale iba niekoľko druhov - fialovú, svetlo a tmavosivú, zelenú,
žltú, hnedú, bronzovú, striebornú, zlatú a ich kombináciou
tzv. dúhovú - obr. 3).
Tvar panelu je tiež rôznorodý, môže to byť štvorec, obdĺžnik,
kruh, špeciálny tvar i zaoblený, prípadne sa dajú použiť aj
na mieru vyrábané moduly prispôsobené výtvarnému zadaniu architekta
(obr. 4a, 4b, 4c).
Základné rozmery fotovoltaických modulov sú voliteľné medzi
hraničnými veľkosťami od 500 x 500 mm do 1 600 x 2 200 mm.
V poslednej dobe sú k dispozícii už aj veľkoplošné, bezrámové
fotovoltaické panely, ktoré možno vyhotoviť v rôznych veľkostiach
podľa individuálnych požiadaviek. Dôležité je aj usporiadanie
panelov, ktoré tiež dokáže ovplyvniť ich účinnosť.
Transparentné moduly majú dvojaké využitie - zachytávajú slnečné
lúče, ktorých energiu premieňajú na elektrickú, a zároveň
tienením chránia vnútorný priestor pred prílišným oslnením
či prehriatím. Rozoznávame pritom stupeň zatienenia (priehľadnosť
sa udáva v % - obr. 6 a obr. 8a) a mieru zatienenia (resp.
hustotu, t. j. pomer plnej a priehľadnej plochy z celkovej
plochy panelu, ktorá je daná rôznou veľkosťou medzier a rozstupom
medzi jednotlivými článkami - obr.7a, 7b a obr.8b).
Rôzna kombinácia uvedených charakteristík určuje nielen výsledný
optický vzhľad modulov, ale aj ich účinnosť. Skladba vrstiev
panelu, hrúbka, druh použitého skla, atď. závisia od statických
a tepelnotechnických požiadaviek, od konkrétneho použitia,
pričom panely môžu spĺňať aj iné funkcie - napríklad v prípade
plnej obvodovej steny môže ísť o obklad, ale zároveň aj o
zateplenie, pri transparentnej fasáde a streche (prekrytie
niektorého z priestorov) o presvetlenie alebo naopak tienenie
interiérov a pod.
Náklady a prínosy
 Fotovoltaická
inštalácia s nominálnym výkonom 1 kWp má mať plochu cca 10
m2 a v slovenských podmienkach vyrobí asi 850 - 950 kWh elektrickej
energie za rok, čo v súčasnosti predstavuje zisk približne
580,- eur bez DPH. Postavenie pevného systému pripojeného
do siete dosahuje štandardne cenu cca 5 650,- eur bez DPH.
Cena fotovoltaických systémov však vďaka novým technológiám
stále klesá. Fotovoltaika, resp. jej produkty sa správajú
ako každé nové odvetvie - s vývojom technológií a postupnou
hromadnou výrobou klesá cena zariadení a súčasne rastie ich
výkon.
Kvôli orientácii ešte niekoľko základných údajov: Potreba
energie na vykurovanie je pre nulový dom v rozpätí 0 - 5,
nízkoenergetický 5 - 15 a energeticky úsporný 15 - 50 kWh/m2/rok.
Spotreba na vykurovanie v štandardnom panelákovom byte sa
pohybuje okolo 170 a v rodinnom dome okolo 140 kWh/m2/rok.
Bežná slovenská novostavba spotrebuje na vykurovanie približne
100 - 120 kWh/ m2/rok. (Zdroj: Skácel, D.: Nízkoenergetické
domy, Alternativní energie 3/2002.) Ročná spotreba elektrickej
energie na osobu v domácnosti je v priemere 1 200 kWh.
Projekt PURE
Je realizovaný v rámci programu ALTENER- EIE.
Fotovoltaické inštalácie, ktoré sa v zahraničí už často objavujú
na rodinných i bytových domoch, vzhľadom na zatiaľ nepriaznivé
legislatívne prostredie u nás nenašli uplatnenie. Avšak prijatím
Zákona na podporu obnoviteľných zdrojov energie sa očakávajú
riešenia, ktoré už zohľadnia v konceptoch svojich projektov
tento "zelený" zdroj energie (rovnako, ako zvyšok
environmentálne cítiaceho sveta).
Pre slovenského stavebníka, ktorý by prejavil záujem o aplikáciu
fotovoltaickej inštalácie v projekte svojej stavby, ponúka
informačnú a poradenskú službu Fotovoltaické propagačné centrum,
ktore je súčasťou pracoviska Slovenskej inovačnej a energetickej
agentúry a zriadené v rámci projektu PURE v Banskej Bystrici.
Hlavným poslaním projektu je implementácia smernice 91/2002
ES o energetickej hospodárnosti budov. Jedným z kľúčových
cieľov tejto smernice je podpora využívania slnečnej energie
v prevádzke budov. Pracovisko slúži ako kontaktné miesto pre
konzultácie v oblasti technických, ekonomických a správnych
aspektov a zabezpečuje tiež konferencie a semináre. Je tu
možnosť konzultovať problematiku využitia fotovoltaických
systémov v konštrukciách budov, získať informácie o možnej
podpore pri inštalácii takýchto systémov, ako aj získať materiály
o dodávateľoch v SR.
Pri navrhovaní projektu nového domu si treba uvedomiť skutočnosť,
že štandardné riešenia so štandardným technologickým vybavením
nemajú v súčasnosti perspektívu. Preto je rozumnejšou cestou
vybrať si znižovanie prevádzkových nákladov, možno aj za cenu
vyššej počiatočnej investície. Je len otázka času, kým sa
nám peniaze vo forme úspor vrátia. Fotovoltaika je technológia,
ktorá dnes zažíva vo svete neobvyklý rozmach a do budúcna
patrí k tým najperspektívnejším obnoviteľným zdrojom energie.
Eva Oravcová
Fakulta architektúry STU, Bratislava
oravcova@fa.stuba.sk
|
