Prvého januára 2008 nadobudol účinnosť Zákon č. 555/2005 Z. z. o energetrickej hospodárnosti budov. Do stavebnej praxe zaviedol pojem "Energetická certifikácia budov". Ide o legislatívne upravený postup hodnotenia stavieb podľa výšky spotreby energie v kWh na m2 zastavanej plochy. Budovy sú zatrieďované do siedmich tried (A - G).

Vykonávacou vyhláškou č. 625/2006 je každá trieda ohraničená minimálnou a maximálnou hodnotou pre najčastejšie miesta spotreby (vykurovanie, príprava teplej vody ...). Vyhláška zároveň uvádza aj tzv. globálny ukazovateľ, t. j. ukazovateľ celkovej spotreby energie v kWh/m2 objektu alebo stavby.
Pre stavbu rodinného domu trieda A znamená nízku spotrebu energie (menej ako 48 kWh/m2/rok), pre bytové domy menej ako < 38 kWh/m2/rok. Trieda G hovorí o vysokej spotrebe (viac ako 286 kWh/m2/rok), teda o nehospodárnom objekte!
Zákon a vykonávacia vyhláška týmto posudzovaním zaväzujú projektantov k dôslednému preukazovaniu splnenia minimálnych požiadaviek (v zmysle STN) na energetickú hospodárnosť projektovaných budov, ide však nad rámec STN, čo iste nie je chyba, lebo zohľadňuje súčasné úsporné trendy pri spotrebe energií.
Energetické posudzovanie a zatriedenie sa vykonáva v troch fázach, ktoré sprevádzajú každý stavebný objekt. Posudzovanie sa vykonáva ako:
1. Projektové hodnotenie (v čase projektovej prípravy).
2. Hodnotenie po stavebnej realizácii stavby, tzv. normalizované hodnotenie, ktoré sa robí pri kolaudácii objektu.
3. Prevádzkové hodnotenie (po 3 rokoch prevádzky), ktorým sa zhodnotí predpokladaná a skutočná energetická náročnosť. Toto sa bude používať hlavne pri predaji či prenájme budov a určite bude ovplyvňovať predajnú cenu či cenu za prenájom. Zatriedenie vykonávajú špecialisti, ktorí na takúto činnosť majú príslušné oprávnenie (po splnení profesných predpokladov a vykonaní skúšky).
Zároveň sa zavádza povinnosť hodnotenia po významnej obnove či rekonštrukcii. Energetická hospodárnosť budovy sa stanovuje jednotným - normalizovaným výpočtom, ktorý podľa § 3 vyššie spomínaného zákona musí vyjadriť množstvo celkovej spotreby energie budovy, súvisiacej s normalizovaným užívaním budovy, najmä množstvo energie potrebnej na vykurovanie, prípravu teplej vody... Výpočet sa stáva povinným dokumentom k žiadosti o stavebné povolenie či kolaudáciu stavby, ale aj pri predaji budovy.

V čom je problém
Projektanti aj doteraz vykonávali posudzovanie stavieb na splnenie energetického kritéria. Posudzovali budovy na plnenie normalizovanej mernej potreby tepla EN podľa STN 73 0540, kde norma podľa faktoru tvaru budovy určovala maximálne množstvo potrebného tepla v kWh na 1 m2 za rok.
Faktor tvaru budovy A/Vb v 1/m stanovený podľa STN 73 0540-4 je podielom súčtu teplo-výmenných konštrukcií (plocha stavebných konštrukcií A v m2, ktorými sa uskutočňujú tepelné straty a tepelné zisky) a obostavaného priestoru Vb v m3.
Ak si porovnáte príslušné stĺpce dvoch tabuliek (červená farba), ktoré udávajú merné potreby tepla (certifikácia vyžaduje ich porovnávanie), zistíte nesúlad oboch metód vyhodnocovania. Odporúčané hodnoty spotreby podľa STN sú mäkšie ako hodnoty podľa zákona o energetickej certifikácii.
Štandardné stavebné postupy (aj napriek tomu, že rešpektujú odporúčania STN) nevytvárajú podmienky pre nízke náklady na vykurovanie budovy v zmysle zákona o certifikácii. Keď sa pri štandardnom postupe projektových prác vypracuje projektové energetické hodnotenie v zmysle citovaného zákona, je nespokojný projektant, ale hlavne investor. Budovy, aj keď spĺňajú mernú potrebu v zmysle STN 73 0540, sú v prevažnej miere zaradené do triedy C, čo nie je lichotivé zaradenie.

Riešenie existuje
Energetické posudzovanie je dôležitá informácia pre vlastníka budovy, lebo mu veľmi jednoznačne hodnotí tepelno-technický stav navrhnutých stavebných konštrukcií budovy a jej jednotlivých detailov či technických vybavení z pohľadu spotreby energie. Podkladom výpočtov sú projektové, realizačné a iné dokumenty, ktoré dokladujú či popisujú skladby stavebných konštrukcií či technológií. Budúci vlastník - objednávateľ projektových prác má teda veľmi veľkú šancu požiadať projektanta o zlepšenie kvalitatívnych (tepelno-technických) ukazovateľov jednotlivých prvkov, z ktorých bude budova skompletizovaná a má možnosť zlepšiť efektívnosť vkladaných investičných prostriedkov.
Projektanti teda nemajú inú cestu ako projektovať len nízkoenergetické stavby. Nie preto, že domy takéhoto typu sú módnym trendom, ale preto, lebo po postavení domu sa bude musieť vyhotovovať druhý energetický posudok podľa skutočne realizovaných prác. Prvé skúsenosti ukazujú, že počas realizácie sa tepelno-technické ukazovatele obalov stavieb zhoršujú vinou nedisciplinovanosti pri realizačných prácach a stavby dosahujú hodnotenia triedy D.

Prvé praktické skúsenosti z certifikácie
Prvé praktické skúsenosti však predovšetkým ukazujú, že najväčší problém pre stavebníkov - investorov je otázka, kto im vyhotoví energetický certifikát a s tým súvisiaci energetický štítok. Tu si dovolím dať do pozornosti informáciu, že pre rodinné domy a bytové domy sa energetický certifikát vyhotovuje len pre dve miesta spotreby, a to pre tepelnú ochranu budovy, t. j. pre vykurovanie, a samostatne pre prípravu teplej vody.
Certifikáciu sú oprávnení vykonať špecialisti s oprávnením Tepelná ochrana konštrukcií a vykurovanie a príprava teplej vody. Výsledný certifikát a štítok vyhotoví špecialista -tepelnotechnik.
Pre veľké objekty - administratívne budovy, nákupné centrá, atď. musí investor objednať vyhotovenie energetického certifikátu u oprávnenej osoby - špecialistu s oprávnením Tepelná ochrana stavebných konštrukcií a budov. Tento si podľa potreby prizve špecialistov, ktorí vyhotovia čiastkové časti certifikátu - Vykurovanie a príprava teplej vody, Vetranie a klimatizácia, Elektroinštalácia a zabudované osvetlenie budov. Celkový výsledný certifikát však spracuje špecialista tepelnotechnik, ktorý následne vyhotoví aj energetický štítok budovy.
Na záver by som chcel zdôrazniť, že výsledným efektom energetickej certifikácie je teda snaha usmerniť prácu projektantov, ale aj stavebníkov, aby ich činnosťou boli postavené energeticky úsporné stavby s nízkymi prevádzkovými nákladmi, a tým aj šetrné k nášmu životnému prostrediu. Energetickému posudzovaniu preto už v štádiu projektovania svojho rodinného domu venujte veľkú pozornosť. Určite sa vám to oplatí v nízkych prevádzkových nákladoch.

Doc. Ing. Juraj Žilinský, PhD.
editor publikácie