Prvého januára 2008 nadobudol účinnosť Zákon č. 555/2005
Z. z. o energetrickej hospodárnosti budov. Do stavebnej praxe
zaviedol pojem "Energetická certifikácia budov".
Ide o legislatívne upravený postup hodnotenia stavieb podľa
výšky spotreby energie v kWh na m2 zastavanej plochy. Budovy
sú zatrieďované do siedmich tried (A - G).
Vykonávacou
vyhláškou č. 625/2006 je každá trieda ohraničená minimálnou
a maximálnou hodnotou pre najčastejšie miesta spotreby (vykurovanie,
príprava teplej vody ...). Vyhláška zároveň uvádza aj tzv.
globálny ukazovateľ, t. j. ukazovateľ celkovej spotreby energie
v kWh/m2 objektu alebo stavby.
Pre stavbu rodinného domu trieda A znamená nízku spotrebu
energie (menej ako 48 kWh/m2/rok), pre bytové domy menej ako
< 38 kWh/m2/rok. Trieda G hovorí o vysokej spotrebe (viac
ako 286 kWh/m2/rok), teda o nehospodárnom objekte!
Zákon a vykonávacia vyhláška týmto posudzovaním zaväzujú projektantov
k dôslednému preukazovaniu splnenia minimálnych požiadaviek
(v zmysle STN) na energetickú hospodárnosť projektovaných
budov, ide však nad rámec STN, čo iste nie je chyba, lebo
zohľadňuje súčasné úsporné trendy pri spotrebe energií.
Energetické posudzovanie a zatriedenie sa vykonáva v troch
fázach, ktoré sprevádzajú každý stavebný objekt. Posudzovanie
sa vykonáva ako:
1. Projektové hodnotenie (v čase projektovej prípravy).
2. Hodnotenie po stavebnej realizácii stavby, tzv. normalizované
hodnotenie, ktoré sa robí pri kolaudácii objektu.
3. Prevádzkové hodnotenie (po 3 rokoch prevádzky), ktorým
sa zhodnotí predpokladaná a skutočná energetická náročnosť.
Toto sa bude používať hlavne pri predaji či prenájme budov
a určite bude ovplyvňovať predajnú cenu či cenu za prenájom.
Zatriedenie vykonávajú špecialisti, ktorí na takúto činnosť
majú príslušné oprávnenie (po splnení profesných predpokladov
a vykonaní skúšky).
Zároveň sa zavádza povinnosť hodnotenia po významnej obnove
či rekonštrukcii. Energetická hospodárnosť budovy sa stanovuje
jednotným - normalizovaným výpočtom, ktorý podľa § 3 vyššie
spomínaného zákona musí vyjadriť množstvo celkovej spotreby
energie budovy, súvisiacej s normalizovaným užívaním budovy,
najmä množstvo energie potrebnej na vykurovanie, prípravu
teplej vody... Výpočet sa stáva povinným dokumentom k žiadosti
o stavebné povolenie či kolaudáciu stavby, ale aj pri predaji
budovy.
V čom je problém
Projektanti
aj doteraz vykonávali posudzovanie stavieb na splnenie energetického
kritéria. Posudzovali budovy na plnenie normalizovanej mernej
potreby tepla EN podľa STN 73 0540, kde norma podľa faktoru
tvaru budovy určovala maximálne množstvo potrebného tepla
v kWh na 1 m2 za rok.
Faktor tvaru budovy A/Vb v 1/m stanovený podľa STN 73 0540-4
je podielom súčtu teplo-výmenných konštrukcií (plocha stavebných
konštrukcií A v m2, ktorými sa uskutočňujú tepelné straty
a tepelné zisky) a obostavaného priestoru Vb v m3.
Ak si porovnáte príslušné stĺpce dvoch tabuliek (červená farba),
ktoré udávajú merné potreby tepla (certifikácia vyžaduje ich
porovnávanie), zistíte nesúlad oboch metód vyhodnocovania.
Odporúčané hodnoty spotreby podľa STN sú mäkšie ako hodnoty
podľa zákona o energetickej certifikácii.
Štandardné stavebné postupy (aj napriek tomu, že rešpektujú
odporúčania STN) nevytvárajú podmienky pre nízke náklady na
vykurovanie budovy v zmysle zákona o certifikácii. Keď sa
pri štandardnom postupe projektových prác vypracuje projektové
energetické hodnotenie v zmysle citovaného zákona, je nespokojný
projektant, ale hlavne investor. Budovy, aj keď spĺňajú mernú
potrebu v zmysle STN 73 0540, sú v prevažnej miere zaradené
do triedy C, čo nie je lichotivé zaradenie.
Riešenie existuje
Energetické posudzovanie je dôležitá informácia
pre vlastníka budovy, lebo mu veľmi jednoznačne hodnotí tepelno-technický
stav navrhnutých stavebných konštrukcií budovy a jej jednotlivých
detailov či technických vybavení z pohľadu spotreby energie.
Podkladom výpočtov sú projektové, realizačné a iné dokumenty,
ktoré dokladujú či popisujú skladby stavebných konštrukcií
či technológií. Budúci vlastník - objednávateľ projektových
prác má teda veľmi veľkú šancu požiadať projektanta o zlepšenie
kvalitatívnych (tepelno-technických) ukazovateľov jednotlivých
prvkov, z ktorých bude budova skompletizovaná a má možnosť
zlepšiť efektívnosť vkladaných investičných prostriedkov.
Projektanti teda nemajú inú cestu ako projektovať len nízkoenergetické
stavby. Nie preto, že domy takéhoto typu sú módnym trendom,
ale preto, lebo po postavení domu sa bude musieť vyhotovovať
druhý energetický posudok podľa skutočne realizovaných prác.
Prvé skúsenosti ukazujú, že počas realizácie sa tepelno-technické
ukazovatele obalov stavieb zhoršujú vinou nedisciplinovanosti
pri realizačných prácach a stavby dosahujú hodnotenia triedy
D.
Prvé praktické skúsenosti z certifikácie
Prvé praktické skúsenosti však predovšetkým ukazujú,
že najväčší problém pre stavebníkov - investorov je otázka,
kto im vyhotoví energetický certifikát a s tým súvisiaci energetický
štítok. Tu si dovolím dať do pozornosti informáciu, že pre
rodinné domy a bytové domy sa energetický certifikát vyhotovuje
len pre dve miesta spotreby, a to pre tepelnú ochranu budovy,
t. j. pre vykurovanie, a samostatne pre prípravu teplej vody.
Certifikáciu sú oprávnení vykonať špecialisti s oprávnením
Tepelná ochrana konštrukcií a vykurovanie a príprava teplej
vody. Výsledný certifikát a štítok vyhotoví špecialista -tepelnotechnik.
Pre veľké objekty - administratívne budovy, nákupné centrá,
atď. musí investor objednať vyhotovenie energetického certifikátu
u oprávnenej osoby - špecialistu s oprávnením Tepelná ochrana
stavebných konštrukcií a budov. Tento si podľa potreby prizve
špecialistov, ktorí vyhotovia čiastkové časti certifikátu
- Vykurovanie a príprava teplej vody, Vetranie a klimatizácia,
Elektroinštalácia a zabudované osvetlenie budov. Celkový výsledný
certifikát však spracuje špecialista tepelnotechnik, ktorý
následne vyhotoví aj energetický štítok budovy.
Na záver by som chcel zdôrazniť, že výsledným efektom energetickej
certifikácie je teda snaha usmerniť prácu projektantov, ale
aj stavebníkov, aby ich činnosťou boli postavené energeticky
úsporné stavby s nízkymi prevádzkovými nákladmi, a tým aj
šetrné k nášmu životnému prostrediu. Energetickému posudzovaniu
preto už v štádiu projektovania svojho rodinného domu venujte
veľkú pozornosť. Určite sa vám to oplatí v nízkych prevádzkových
nákladoch.
Doc. Ing. Juraj Žilinský, PhD.
editor publikácie
|